Sneh a ľad:
Každý z nás už sneh videl, dotkol sa ho... Vie, že je to zmrznutá voda. Keď však dáme vodu do mrazničky alebo vonku do mínusových teplôt a necháme jej čas (závisí od veľkosti povrchu vody), zmrzne trochu inak. Vznikne ľad. Ľad má úplne iné vlastnosti ako sneh i keď vzniká podobne a z rovnakej látky. Prečo však nastáva takýto rozdiel?
Keď ochladíme vodu na mínusovú teplotu, molekuly sú zvyčajne „pokope“, a preto vznikne ľad. Mnoho molekúl H2O je pri sebe, teda sa ochladzujú pomaly. Voda začne zamŕzať až keď molekuly stratia dostatočnú energiu na to, aby kmitali rýchlosťou, pri ktorej sú v tekutom skupenstve.
Sneh vzniká pomerne rovnako ako ľad, no s 2 zásadnými rozdielmi.
Molekuly :
- netvoria kvapalinu s veľkým objemom
- padajú
1. Molekuly tvoria iba jednoduchú kvapku, ktorá má väčší povrch, na ktorom môže strácať energiu.
2. Kvapky vody padajú, a tak sa „prevetrávajú“, čím sa natiahne ich povrch (zväčší sa) a zmrznú do tvaru, v akom ich poznáme.
„Z podobného sudu“ :
Pravdepodobne ste videli video, kde niekto vylial vriacu vodu do vzduchu, pričom teplota ovzdušia bola okolo -40°C. Ako náhle vodu vymrštil do vzduchu, premenila sa na sneh. Pravdepodobne ste nechápali, ako to je možné alebo ste si povedali, že to isté, sa stane i so studenou vodou. Ak však dotyčný vylial studenú vodu, tá iba dopadla na zem v rovnakom skupenstve ako bola pôvodne.
Táto zvláštnosť nastáva, pretože vriaca voda má iné vlastnosti ako studená voda. Vriaca voda nemá také silné väzby ako studená voda, ktorá ich má silnejšie. To spôsobuje, že keď niekto vymrští vriacu vodu z pohára do vzduchu, tá sa rozdelí na viac kvapiek ako studená voda. Maličké kvapky potrebujú kratší čas na ochladenie. Chladnú dokonca takou rýchlosťou, že sa stihnú premeniť na sneh kým dopadnú.
Kvapky studenej vody sú väčšie a nestihnú sa dostatočne schladiť, preto dopadajú v rovnakom (pôvodnom) skupenstve.
[embed=videolink]{"video":"https://www.youtube.com/watch?v=lucjkR5GyFI","width":"400","height":"300"}[/embed]
O vode by sa dalo písať ešte oveľa viac, no toto boli veci, ktoré ma zatiaľ napadli. Toto je môj prvý príspevok, a tak by som bol rád, ak by ste mi do komentárov napísali, ktoré veci sa vám páčili, ktoré menej a čo mám pre budúcnosť odstrániť úplne.
Ďakujem, že ste môjmu článku venovali čas.
Otázka na záver:
Kto dosiahne najväčšiu rýchlosť na rovnakej strmej trati (dostatočne dlhej na to, aby každý dosiahol medznú rýchlosť), ak budeme predpokladať, že stav, v akom sa zjazdovka nachádza je zakaždým rovnaký?
Súťaží :
- snowboardista
- lyžiar
- sánkar
Odpovede píšte do komentárov. Odpovede môžete (no nemusíte) odôvodniť. Odpoveď napíšem po týždni (ak si spomeniem :D ).
foto: Andreas Tille, licencia: CC BY-SA 3.0
