Druhá svetová vojna priniesla mnoho útrap, zbytočne stratených životov, veľa plaču a zaznamenala rôzne ľudské osudy. Ľudia by boli dali čokoľvek zato, aby si zachránili svoje životy a ak aj nie svoje, tak aspoň životy svojich blízkych, hlavne životy svojich detí. Jeden jediný človek s dobrým srdcom a skvelým nápadom tak zmenil osud veľkému množstvu detí, ktoré sa nakoniec vyhli veľkej hrôze vojny a mohli prežiť svoj život tak, ako by ho prežili aj ostatní nebyť zla a chorých myšlienok, ktoré sa v tom čase zrodili.
Tento v podstate obyčajný človek s neobyčajným srdcom a odvahou dokázal, že človek vie učiniť veľkú pomoc a záchranu ak sa na to podujme. Rok 1909 priniesol svetu silnú osobnosť, pretože práve v tomto roku sa narodil Nicolas Winton. Pochádzal z Veľkej Británie, konkrétne z metropoly Londýn a patril so svojou rodinou k židovskej komunite. Svoj pôvod si nesmierne vážili aj napriek tomu, že boli neskôr z tejto komunity vylúčení. Neskôr však možno aj táto udalosť zavážila v tom, keď sa Nicolasovi rodičia rozhodli, že svojho syna dajú pokrstiť a tým ho zbavili židovskej viery a učinili z neho kresťana. Po štúdiách žil v Nemecku, kde pracoval v banke a učil sa nemecký jazyk. Nicolas bol veľmi všestranný človek s moderným zmýšľaním a s mnohými záujmami, preto sa mu podarilo získať kvalifikáciu v oblasti ekonomie, bankovníctva či dokonca pilotovania.
Situácia v Nemecku sa začala kryštalizovať, Hitler a jeho program je v povedomí už nejaký čas a po roku 1933 sa začína verejné a otvorené prenasledovanie Židov. V tom čase prichádzali k jeho rodine do Hampsteadu blízki priatelia, ktorí utiekli pred šíriacim sa nacizmom a hrôze, ktorá im ako Židom hrozila. Nicolas to celé vnímal a začala sa v ňom ozývať vôľa pre záchranu ľudí. Osudová chvíľa nastala pred Vianocami, keď sa chystal do Švajčiarska. Neskôr sa o tom osudovom momente vyjadril takto: ,, V decembri 1938 som sa chystal odísť so svojim priateľom Martinom Blakeom na dovolenku do Švajčiarska. Krátko pred tým mi zavolal a oznámil mi, že dovolenku zrušil a že odchádza do Prahy. Vraj tam dostal istú dôležitú úlohu, ktorá vyžaduje moju prítomnosť a pomoc. Podrobnosti mi nevysvetlil, zanechal mi len adresu hotela v Prahe a ešte raz ma poprosil aby som prišiel. ´´
Nicolas sa rozhodol, že do Prahy vycestuje a stretne sa so svojim priateľom, ktorý sa zachoval veľmi zvláštne. Po tom čo sa stretli v Prahe, mu Martin Blake vysvetlil čo sa deje v Česko-Slovensku a prečo sem vlastne prišli. Dozvedel sa o ľuďoch, ktorých zachraňujú útekom do Anglicka pred Hitlerom. Boli to politici a umelci, no Nicolasa trápila otázka židovských detí. Čo sa stane s ich nevinnými životmi ak sa čo i len nepokúsi zachrániť ich ? Táto otázka ho trápila natoľko, že sa rozhodol ostať v Prahe a zabývať sa touto situáciou. Začal pracovať na myšlienke záchrany, vybavoval rôzne potvrdenia od lekárov, vyhľadával náhradné rodiny či pestúnsku starostlivosť, celé dni vymýšľal plány na pomoc nevinných detí. Táto práca viedla k transportom, ktoré odvádzali deti do rôznych bezpečných krajín. Prvý transport previezol 20 detí do Švédska. Všetko sa to dialo krátko pred vypuknutím vojny, kedy ešte mnohí ľudia neverili, že niečo tak strašné vypukne. Neskôr sa uskutočnili ďalšie a ďalšie transporty, Nicolas vítal v Anglicku množstvo vystrašených detí, ktoré predstavoval náhradným rodinám. Posledný transport sa mal uskutočniť 1. Septembra 1939, kedy deti čakali na stanici, avšak v ten deň vtrhli Nemci do Poľska a uzavreli hranice. Čakajúce deti, ktorých bolo približne 250, tak nikdy neodišli a nakoniec boli vzaté do koncentračných táborov. Kedže boli hranice uzavreté, viac transportov sa už nekonalo.
Od 14. Marca 1939 do 2.augusta toho istého roku, sa podarilo mladému Nicolasovi Wintonovi zachrániť dokopy 669 detských životov. Nicolas sa s ťažkým srdcom no napriek tomu dobrým pocitom vrátil k svojej predošlej práci. O svojom čine roky mlčal, dokonca aj pred svojou manželkou. Tá bola nakoniec veľmi dôležitá pri objavení toho čo Nicolas urobil. V roku 1988 našla rôzne dokumenty, ktoré dokazovali čo sa krátko pred vojnou odohralo. Tieto dokumenty priniesla istej historičke, ktorá neskôr zorganizovala stretnutie Nicolasa Wintona so zachránenými deťmi. Nicolas netušil, že v hľadisku sedia zachránené deti a keď sa to dozvedel, prejavil svoje emocie, prekvapenie a radosť. Bola to skutočne dojímavá chvíľa.
Nicolas žije doteraz vo Veľkej Británii, aj s čestným titulom sir, ktorý mu udelila sama anglická kráľovná. Tento muž aj napriek svojmu dobrému skutku ostáva verný skromnosti a dobru. Takíto ľudia si zaslúžia našu pozornosť a obdiv oveľa viac než nejakí prízemní členovia šoubiznisu. Je radosť vedieť, že na svete stále existuje dobro.