Muž, ktorý mohol predísť strate milióny životov. Viac sa dozviete v článku.
Príbeh začína v októbry 1914, kedy britský vojan Henry Tandey zazrel nemeckého vojaka, ktorý bol unavený a ranený iným britským vojakom ktorý ho bodol do oblasti brucha. Nemecký vojak bol tak ranený, že ani neskúsil zdvihnúť svoju zbraň a už sa začal lúčiť so životom. Kričal. Po krátom čase, počas ktorého sa Henry Tandey snažil vystreliť, stále držal prst na spúšti. Zrazu pomaly a opatrne zložil zbraň. Nemecký vojak prestal kričať, ale začal znovu, keď sa odvážny britský vojak postavil a vybral sa prejsť pár metrov za ním. Vojak nemeckej národnosti sa snažil s krikom újsť ale zažíval bolesti ktoré mu to nedovolili. Britský odvážlivec so zbraňou sa ho snaží upokojiť, prevráti ho na chrbát, čož nepriateľa zmiatlo a nevedel čo má robiť, i keď hlavou mu určite prebiehala smrť, čo keď to len chce mať rýchlo za sebou. Po niekoľkých sekundách upokojovania, Henry vytiahne obväz. Začne rozopínať nemcovi košelu. Po pár sekundách sa dostane k rane, pri čomž jeho nepriateľ stále nemá potuchy, čo sa deje, nie je si istý, je zmätený všetkým bojom ktorý prebiehal na okolo a jeho bolesťami, taktiež únavou. Tandey po niekoľkých momentoch na ranu priloží zrolovanú bandáž, pri čom samzrejme nemecký vojak kričí od bolesti, predsalen sa dotýkal jeho rán. Pritlačí, pretiahne jeho košelu cez ranu a bandáž, chytí jeho ruku a pritlačí ňou na ranu, čím naznačil nech si to drží. Nemec poďakoval "danke". Henry sa posledný krát uistil, že je všetko v poriadku. Zobral pušku a pomaly sa začal vytŕčať z okrúhleho zákopu v ktorom sa všetko toto odohralo. Vojank nemeckej národnosti naňho zakričí, spýtajúc sa: "Was ist deine Name? What... is your name?", čo v preklade znamená ako sa voláš. Henry s radosťou odpovie. Nemec sa naňho posledný krát pozrie a oprie sa. Henry je skoro vonku, nakoniec sa otočí, a spýta sa: "And you?... And what is your name?". Spýtal sa aké je jeho meno. Nemec sa otočí a odpovie - Meine name ist Adolf Hitler - moje meno je Adolf Hitler.
Ako vieme že sa to naozaj stalo? Nevymýšla si?
Sám Adolf Hitler vyslovil slová ktoré citujem (samozrejme nemecky): "That man came so near to killing me that I thought I should never see Germany again."
Čo znamená : "Ten muž, ktorý bol tak blízko od toho aby ma zabil, že som si myslel že už nikdy neuvidím Nemecko."
Ďalší dôkaz je to, že mal údajne podla jeho blízkych na svojej chate zavesenú nad postelou fotku Henryho Tandeyho
Ten deň mohol Henry Tandey zachránic státisíce, milióny ľudí, ale.. Mohol? Máme z toho vynič Henryho?
Odpoveď znie nie. Definitívne treba Henry uznávať za to, čo spravil, ako zato, čo nespravil. 28 septembra 1918 kedy opäť bojoval, sa mu podarilo v bitke pri francúzkej dedinke Marcoing, ktorá bola naozaj ťažká a hustá, bez akejkoľvek pomoci zničiť gulometné hniezdo nemeckých vojakov. Z hniezda získal perfektnú pozíciu z ktorej mohol brániť svojich bratov a taktiež obránil delostrelecké hniezdo svojich spoločníkov neďaleko od neho, vdaka ktorým si mohli britské jednotky dovoliť zaútočiť na obrovskú prevahu. Za toto môžme Henryho uznávať ako hrdinu. Ale späť k téme.
Stojím za tým, že spravil dobrý skutok. Vtedy nemohol vedieť, čo za človeka vedla neho stojí. Sám olutoval svoje činy neskôr.
Ale čo ak by to spravil? Zachránil by životy ľudí? Predišiel by vojne? Odpoveď sa dozviete v ďalšiom článku o histórií.
Ďakujem za pozornosť a prajem pekný zvyšok dňa. Ozaj, a nezabudnite sa pozreť na môjho blogového partnera ktorému ďakujem za opravu gramatiky - http://www.mlady-vedec.eu/profil-uzivatela-body/profile/the_bio_one