By Patrik Hyll on piatok, 12. jún 2015
Category: História

Dejiny hudby- romantizmus

ROMANTIZMUS

Romantizmus je umelecký štýl 19. storočia, ktorý sa prejavil vo všetkých druhoch umenia. Umelec

vyjadroval svoje  pocity,  sny,  predstavy,  využíval  novú umeleckú reč.  Hudba sa  pestovala najmä

v meštiackych   salónoch.   Skladby   sa   delili   na   programové   a   neprogramové,   podkladom

programových skladieb boli literárne a výtvarné diela a  tiež  vlastné zážitky skladateľa. Hudba  je

plná citu, obohatená o nové rytmy z ľudovej hudby, trioly, bodkované útvary. Zväčšil sa orchester,

hudba sa stávala viac národnou. Hudobné formy, ktoré reprezentujú romantizmus sú: opera, pieseň,

symfónia, symfonická báseň a skladby pre klavír. Romantizmus sa delí na:

–     raný: Schubert, Weber, Bartholdy, Schumann

–     vrcholný: Chopin

–     novoromantizmus: Liszt, Wagner, Berlioz

–     klasicizujúci: Brahms, Bruckner, Franck

–     neskorý: Strauss, Mahler

RANÝ ROMANTIZMUS

Carl Maria von Weber (1786 – 1826)

Nemecký skladateľ a dirigent, tvorca nemeckej národnej opery.

Dielo:

–     opery: Čarostrelec (prvá nemecká národná opera), Euryanta, Oberon

–     symfónie, koncerty pre rôzne nástroje, piesne, omše, 4 sonáty pre klavír (Vyzvanie do tanca)

Franz Schubert (1979 – 1828)

Rakúsky  skladateľ,  jeden  z najväčších  predstaviteľov  raného  romantizmu.  Bol  melodikom  a

lyrikom, vyhovovali mu menšie žánre, preto aj komponoval piesne. Istý čas pôsobil na Slovensku.

Dielo:

–     napísal  okolo  600 piesní,  stal  sa priekopníkom  a  objaviteľom  v tomto  hudobnom druhu.

Jeho  najobľúbenejším  básnikom  bol  J.W.Goethe.  Najslávnejšie  piesne  sú  Margarétka

pri praslici,  Šípová ružička, Kráľ duchov

–     piesňové cykly: Krásna mlynárka, Zimná cesta

–     15 klavírnych sonát (Impromptus, Moments musicaux...)

–     komorná hudba – kvartetá a kvintetá (kvinteto Pstruh)

–     9 symfónií – symfónia h mol Nedokončená

Felix Mendelssohn-Bartholdy (1809 – 1847)

Nemecký  skladateľ,  pripravil  cestu  programovej  hudbe.  Ako  20-ročný  uviedol  Bachovo  dielo

Matúšove   pašie   a   takto   znovuobjavil   Bachovu   hudbu,   ktorá   bola   dovtedy   považovaná

za nezrozumiteľnú.

Dielo:

–     predohry: Sen noci svätojánskej, Hebridy, Ruy Blas

–     5 symfónií: a mol Škótska, A dur Talianska

–     komorné  skladby:  3 sláčikové kvartetá,  husľové  a violončelové sonáty, husľový  koncert

e mol, klavírne koncerty, 2 sonáty pre klavír, Piesne bez slov

Robert Schumann (1810 – 1856)

Nemecký skladateľ,  kritik,  predstaviteľ raného romantizmu.  Chcel byť klavírnym virtuózom,  ale

mal ochrnutý prst, tak sa venoval komponovaniu prevažne klavírnych skladieb.

Dielo:

–     klavírna tvorba: Variácie ABEGG, Karneval, Detské scény, 3 klavírne sonáty

–     piesňová tvorba: piesňové cykly Myrty, Láska a život ženy a mnohé iné

–     symfonická tvorba: 4 symfónie – 1. B dur Jarná

–     klavírny koncert, violončelový koncert, husľový koncert, opera Genoveva, oratórium Ráj,

oratórium  Peri,  zborové  skladby,  3  sláčikové  kvarteta,  klavírne  kvarteto  a  kvinteto,

klavírne tria....

VRCHOLNÝ ROMANTIZMUS

Fryderyk Chopin (šopén, 1810 – 1849)

revolučné  nálady  v rodnom  Poľsku  sa  prejavujú  aj  v jeho  tvorbe. V jeho  kariére  mu  pomáhala

spisovateľka George Sandová (žorž sandová).

Dielo: jeho dielo reprezentujú najmä skladby pre klavír

–     24 klavírnych etud, známa je Revolučná etuda

–     2 klavírne koncerty f mol a e mol

–     56  mazuriek,  18 polonéz,  16  valčíkov  (známy  Minútový  valčík),  22  nokturn,  4  balady,

sonáty, 24 prelúdií

–     sonáta pre violončelo, trio g mol pre husle, violončelo a klavír...

NOVOROMANTIZMS

Hector Berlioz (ektor berlioz, 1803 – 1869)

Francúzsky skladateľ, predstaviteľ novoromantizmu, je považovaný za „otca“ programovej hudby.

Študoval  medicínu,  po čase  začal  študovať  aj  na konzervatóriu.  Ako  26-ročný  napísal  svoje

najväčšie  vrcholné dielo  programovú  Fantastickú symfóniu.  5 časti  symfónie zjednocuje  jedna

téma,  ktorú autor nazval ideé fix (utkvelá  myšlienka).  Ideé fix má 40 taktov,  ktoré sa rytmicky,

harmonicky, farebne obmieňajú. Táto symfónia sa stala prelomovým dielom v dejinách hudby.

Dielo:

–     symfónie: Fantastická symfónia, Harold v Taliansku, Rómeo a Júlia

–     programové predohry: Rob Roy, Kráľ Lear, Rímsky karneval

–     vokálno-inštrumentálne dielo: Requiem, Faustovo prekliatie, Te Deum

–     opery: Trójania, Benvenuto Cellini

Ferenc (Franz) Liszt (list, 1811 – 1886)

Maďarský skladateľ,  klavírny virtuóz, tvorca  prvej symfonickej  básne. Inšpiroval sa  Paganinim,

Berliozom  a  Chopinom.  Práve  Paganini  na neho  zapôsobil  zázračnou  technikou  a  hudobným

temperamentom a vyvolal v Lisztovi túžbu stať sa klavírnym  virtuózom. Lisztove  dielo  je svojim

spôsobom priekopnické, najmä v symfonickej a klavírnej tvorbe.

Dielo:

–     klavírna tvorba:  12 transcendentálnych etud,  19 uhorských rapsódií, Variácie  na Dies

Irae, Preludium  a fúga na meno B-A-C-H, Sonáta h mol, klavírne cykly Consolations,

Roky putovania

–     symfonická tvorba: Faustovska symfónia, Dantovská symfónia, 13 symfonických básní –

Mazeppa, Prometheus, Hamlet, Ideály...

–     cirkevné skladby: oratória Kristus, Svätá Alžbeta; Uhorská korunovačná omša, Requiem

Richard Wagner (1813 – 1883)

Nemecký  skladateľ  a  dirigent,  predstaviteľ  novoromantizmu,  reformátor  opery.  Naznačil  cestu

vývoja hudby 20.storočia.  Jeho reforma opery spočívala v tom,  že chcel z opery urobiť  hudobnú

drámu. Základom bolo vrátiť opere dramatickosť a vytvoriť z nej „všeumelecké“ dielo (na rovnakej

úrovni mala byť dráma s hudbou, melódie spevákov a orchester, herecký prejav, tanečné umenie a

výtvarné  stvárnenie  scény).  Charakterizoval  hlavné  postavy  a  dôležité  dramatické  situácie  tzv.

leitmotívmi  (príznačné  motívy)  a  posilnil  funkciu  orchestra.  Nadviazal  ppriateľstvo  s mladým

bavorským kráľom Ľudovítom II., ktorý ho financoval a vďaka nemu si mohol Wagner splniť sen a

postaviť divadlo na uvádzanie svojich opier v Bayreuthe, kde sa dodnes uvádzajú jeho diela.

Dielo: tvoria ho najmä opery

–     opery: Rienzi, Blúdiaci Holanďan, Tannhäuser, Lohengrin

–     reformné  opery  (hudobné  drámy):  tetralógia  Prsteň  Nibelungov  –  má  4  časti  (opery)

Rýnske  zlato,  Valkýra,  Siegfried,  Súmrak  bohov;  Tristan  a  Izolda,  Majstri  speváci

norimberskí, Parsifal

–     knihy o hudbe: Umenie a revolúcia, Umelecké dielo budúcnosti, Opera a dráma

KLASICIZUJÚCI ROMANTIZMUS

Johannes Brahms (bráms, 1833 – 1897)

Nemecký skladateľ, klavirista a dirigent. Vo svojej tvorbe sa usiloval o to, aby hudobná forma bola

klasicky čistá. Snažil sa už známym formám (symfónia, koncert, sonáta, kvarteto...) vdýchnuť nový

obsah. Stal sa obnoviteľom klasických tradícií na prahu 20.storočia.

Dielo: Jadrom Brahmsovej tvorby je symfonická tvorba.

–     symfonická tvorba: 4 symfónie, 2 serenády, 2 ouvertury (Tragická a Akademická)

–     koncerty: Husľový koncert D dur, 2 klavírne koncerty

–     komorná hudba: sláčikové kvarteta, kvinteta, sexteta, klavírne tria, kvarteta, kvinteta, sonáty

–     klavírna tvorba: Uhorské tance, sonáty, fantázie, rapsódie, balady....

–     vokálna tvorba: Štyri vážne spevy, Nemecké requiem

Anton Bruckner (brukner, 1824 – 1896)

Rakúsky skladateľ a organista, ktorý sa stal slávnym symfonikom. Jeho dielo tvorí  9 symfónií a

veľké množstvo cirkevných skladieb, omší. Ako záverečná časť nedokončenej 9. symfónie sa hráva

Te Deum.

César Franck (sézar frank, 1822 – 1890)

Francúzsky  skladateľ a organista. Bol profesorom  organovej  hry na parížskom konzervatóriu, kde

položil základy modernej francúzskej organovej školy.

Dielo:

–     symfonická tvorba: symfonické básne Džinovia, Psyché, Symfónia d mol

–     skladby pre organ: 44 malých skladieb pre organ, 6 skladieb pre organ

–     skladby pre klavír: Prelúdium, chorál a fúga

–     komorné skladby: klavírne triá, kvartetá, kvintetá

–     oratória: Vykúpenie, Ruth, Blahoslavenstvo

NESKORÝ ROMANTIZMUS

Richard Strauss (štraus, 1864 – 1949)

Nemecký  skladateľ    a  dirigent,  ktorý  dirigoval  významné  orchestre  od svojich  20  rokov.  Je

významným autorom  symfonických  básní a opier. V orchestrálnej hudbe Strauss  rozšíril orchester

do obrovských rozmerov, využíval nezvyčajné nástroje.

Dielo:  napísal  17  hudobno-dramatických  diel,  14  orchestrálnych  skladieb,  6  koncertantných

kompozícií, komorné skladby a piesne

–     orchestrálna hudba:

–     7  symfonických  básní  –  Don  Juan,  Mackbeth,  Till  Eulenspiegel,  Tak  riekol

Zarethustra

–     symfónie: Sinfonia domestica, Alpská symfónia

–     koncert pre hoboj, 2 koncerty pre lesný roh, Serenáda pre 13 dychových nástrojov

–     opery: Salome, Elektra, Gavalier s ružou, Ariadna na Naxe

–     klavírne skladby, komorné skladby, okolo 150 piesní

Gustav Mahler (máler, 1860 – 1911)

Jedna z najzaujímavejších postav v dejinách hudby. Nemecky skladateľ, český rodák, dirigent. Jeho

život je popretkávaný smutnými udalosťami, ktoré ovplyvnili aj jeho tvorbu.

Dielo:

–     vokálno-inštrumentálne  cykly  Piesne  potulného  tovariša,  Piesne  o mŕtvych  deťoch,

Chlapcov čarovný roh, Pieseň o zemi

–     9  symfónií:  4  symfónie  sú  vokálne,  1.  symfónia  D  dur  Titan,  8.  symfónia  Es  dur  -

„Symfónia tisícov“

Súvisiace články

Leave Comments