A. Lutonského 716/11, Liptovský Mikuláš 031 01, SR
0911 803 335

Vedecká sada KLÍMA A POČASIE

63 €
44 €
Kúp a získaš 44 bodov ( 2 €)
Vypredané! Nie je možné objednať.


Stav zemskej atmosféry nás ovplyvňuje všetkých a tento jednoduchý fakt vysvetľuje prečo je počasie najobľúbenejšou témou rozhovorov a vedeckých štúdií. V tejto stavebnici urobíš 23 pokusov, ktoré ti pomôžu pochopiť špecifické fenomény počasia a správanie klímy vo všeobecnosti. Postavíš si model Zeme s atmosférou a použiješ ho na preskúmanie fungovania globálnych veterných systémov. Budeš pozorovať správanie oceánskych prúdov a spoznáš ako Slnko ovplyvňuje počasie počas dňa a počas ročných období. Otestuješ ako vplýva oxid uhličitý na teplotu atmosféry a preskúmaš ako funguje kolobeh vody.

Nevhodné pre vedcov mladších ako 10 rokov. A aj tí ostatní musia túto sadu používať pod dohľadom dospelých.

Slovenský návod k tejto stavebnici je dostupný ako elektronický obsah v našom labáku.

Prečo elektronický návodAko to vyzerá? Chcem vidieť príklad

Čo budeš skúmať?

Pokus č.1

Najskôr si postavíš svoj vlastný model Zeme - glóbus. Náš glóbus síce nebude mať presný tvar Zeme (tzv. geoid), ale na naše ďalšie pokusy nám spoľahlivo postačí. Glóbusy sú spravidla zhotovené tak, že sú otáčavé okolo osi odpovedajúcej osi otáčania Zeme, je na nich teda možné demonštrovať otáčanie Zeme okolo svojej osi. Pohyb zemskej osi samozrejme nie je viditeľný. Je to len pomyselná čiara, okolo ktorej sa Zem otáča. Na tvojom modeli je reprezentovaná drevenou paličkou. U všetkých vesmírnych telies sa miesta, kde rotácia opúšťa povrch gule, nazývajú póly. Na Zemi sú známe ako južný a severný pól.

Pokus č.2

Pri tomto pokuse budeš pozorovať a pochopíš striedanie dňa a noci. Potrebuješ k tomu zostrojený glóbus a špendlík, ktorý doň zapichneš. Zem sa otáča okolo svojej osi za čosi máličko menej ako 24 hodín. Strana Zeme otočená smerom k Slnku vidí denné svetlo a strana odvrátená od Slnka upadá do temnej noci. Rotácia Zeme spôsobuje pretrvávajúce zmeny, čo spôsobuje, že vidíme Slnko vychádzať a zapadať. V skutočnosti je to ale Zem, nie Slnko, ktorá sa pohybuje.

Pokus č.3

Pri tomto pokuse budeš pozorovať a pochopíš striedanie ročných období. Jedna otáčka Zeme okolo Slnka na svojej eliptickej dráhe trvá jeden rok. Kvôli sklonu zemskej osi sú rôzne časti Zeme inak osvetlené – a to z hľadiska dĺžky dňa, ako aj uhla, pod ktorým dopadajú slnečné lúče na Zem. Počas našich letných mesiacov je smerom k Slnku naklonená severná pologuľa. Slnečné lúče tam vtedy dopadajú na povrch pod strmším uhlom než v zime. Vďaka tomu majú tieto miesta v tomto čase množstvo slnečného žiarenia a energie. Dni bývajú dlhšie a teplota je vyššia. Na druhej strane v zime slnečné lúče padajú plochejšie – Slnko vidíme nižšie na oblohe. Plochejšie lúče dodávajú menej energie i tepla a v kratšom čase, teploty ostávajú teda nižšie.

Pokus č.4

V tomto pokuse lepšie pochopíš vplyv sklonu zemskej osi na striedanie ročných období. Čím je väčší sklon, pod ktorým dopadá lúč na papier, tým väčší je pás svetla. Rovnaké množstvo energie je teda distribuované na väčšiu plochu. Takisto to funguje so slnečnými lúčmi. Ak je Slnko na oblohe vysoko, dodáva väčšie množstvo energie, tepla a svetla na jednotku plochy. Ak sú ale lúče ploché, potom je dopad energie na plochu menší. Čo teda určuje ročné obdobia je sklon zemskej osi a nie (ako mnoho ľudí stále verí) vzdialenosť od Slnka. Na južnej pologuli sa ročné obdobia prejavujú presne opačne: leto na severnej pologuli je zima na južnej a opačne.

Pokus č.5

Napriek tomu, že to nemôžeme vidieť, vzduch nie je zložený z ničoho. Keď parašutista skáče z lietadla, padá do masy podobne rovnako ako potápači, keď skáču do vody. Odpor vzduchu je oveľa menší ako odpor vody, ale už len to, že tu je nejaký odpor vôbec, nám dáva dôkaz toho, že vzduch obsahuje látky. Vzduch okolo nás sa skladá z nespočetných malých neviditeľných častíc – atómov a molekúl – ktoré poletujú okolo. V pokuse č.5 sa zoznámiš s vlastnosťami vzduchu a cyklom vody. Vzduch, ktorý dýchame, je zmes rôznych plynov. Najväčšou časťou je dusík. Ak by ste chceli zachytiť len veľmi malé množstvo častíc, štyri z piatich z nich by boli dusíkom. Piaty by mal byť kyslík. Okrem dusíka a kyslíka sú obsiahnuté vo vzduchu vzácne a stopové plyny. Vzduch tiež obsahuje malý, variabilný podiel vodnej pary, ktorá je zodpovedná za vytváranie mrakov a počasie.

Pokus č.6

Dažďové mračná sa s veľkou pravdepodobnosťou vytvárajú vtedy, keď studené vzdušné masy skĺznu pod tie teplé a vlhké a pozdvihnú ich a keď vlhký oceánsky vzduch je posunutý a ochladený horami a kopcami. Ale stáva sa to tiež vtedy, keď počas dňa oteplený oceánsky vzduch náhle ochladne v noci. Toto je typické pre dažďové pralesy. Tento proces napodobníš vlastnými rukami a pochopíš ako mraky vznikajú. Taktiež porozumieš jednotlivým typom mrakov a naučíš sa čo to je relatívna vlhkosť.

Ďaľšie pokusy

Pokus č. 7: Ako vznikajú kvapky dažďa?

V tvojom labáku necháš vodu odpariť a kondenzovať späť do pôvodného skupenstva. Okrem iného sa naučíš ako v čase núdze vyrobiť zo slanej vody (napr. morskej) vodu pitnú.

Pokus č. 8: Vyrobíš si zrážkomer

V tomto pokuse si vyrobíš jednoduchý zrážkomer, s ktorým urobíš ďaľšie pokusy.

Pokus č. 9: Sledovanie množstva zrážok

Dážď je len jednou súčasťou veľkého kolobehu vody na Zemi. Voda sa odparuje z oceánov, jazier, riek a cirkuluje do atmosféry. Potom sa vracia späť na Zem v podobe dažďa. Ak by si pozbieral vodu zo všetkých kútov Zeme (oceány, jazerá, zem, vzduch) a sledoval ju, jej celkový objem by sa veľmi nezmenil. Avšak, len keď sa pozrieš na vodu okolo seba v blízkosti svojho domova, môžeš pozorovať dramatické zmeny na mesačnej, týždennej, dokonca i na dennej báze! Je to preto, že voda je stále v pohybe. Vedenie si štatistiky denných, týždenných a mesačných zrážok môže byť zábavné a takisto jednoduchý spôsob, ako vidieť zmeny v zrážkach v tvojom okolí v priebehu času.

Pokus č. 10: Akumulácia tepla

Vlastnosti určitej oblasti zemského povrchu hrajú dôležitú rolu pri odparovaní a vytváraní mrakov v danej oblasti, napríklad, či je pokrytá vodnými plochami, koľko je tu vegetácie, zloženie pôdy a pod. Ale zemský povrch má tiež iný druh vplyvu na podnebie. Slnko dodáva Zemi teplo. Oceány, moria a rieky, rovnako ako krajina a vzduch, pohlcujú počas dňa slnečné teplo. Množstvo slnečného tepla, ktoré je absorbované zemským povrchom je primárne určené jeho farbou. Tmavé objekty absorbujú viac tepla ako svetlé, pretože svetlé objekty svetlo odrážajú, zatiaľ čo teplé absorbujú. Pokus s tromi rôzne sfarbenými diskami ti pomôže pochopiť, že rôzne farby udržujú rôzne množstvo tepla.

Pokus č. 11: Vyrob si jednoduchý barometer

Doslova z ničoho si vyrobíš jednoduchý prístroj na meranie tlaku vzduchu a pochopíš jeho funkciu.

Pokus č. 12: Sledovanie teploty

V tomto pokuse budeš sledovať dennú teplotu a porovnávať ju s dlhodobým priemerom.

Pokus č. 13: Teplý sa studený vzduch

Nie je vzduch ako vzduch. V tomto pokuse si overíš súvis teploty a objemu vzduchu.

Pokus č. 14: Ako sa správa teplý vzduch

Nie je vzduch ako vzduch. V tomto pokuse si overiš ako sa stáva zohriaty vzduch. Už si veľmi blízko k pochopeniu javov počasia.

Pokus č. 15: Zostroj si jednoduchý veterník

V tomto pokuse si zostrojíš jednoduchý prístroj na ukazovanie smeru vetra (veterník). Tento smer ti umožňuje odhadnúť, aké bude počasie v závislosti od miesta, kde žijete, a ktorým smerom pôjde búrka. Takže západný vietor prichádza zo západu a vanie na východ a severný vietor prichádza zo severu a vanie smerom na juh.

Pokus č. 16: Zostroj si anemometer

Anemometer je prístroj na meranie rýchlosti vetra. Nachádza sa na každej meteorologickej stanici a po tomto pokuse aj v tvojom labáku.

Pokus č. 17: Ako vzduch cirkuluje

Áno, aj cirkuláciu vzduchu skúsiš napodobniť a pozorovať v domácich podmienkach. Nebude to ľahké.

Pokus č. 18: Globálne prúdenie vzduchu

Teplý vzduch stúpa nad rovníkom, ochladzuje sa a klesá opätovne nadol pri ľadových diskoch. Takéto globálne prúdenie vzduchu môžeš týmto pokusom pozorovať doma.

Pokus č. 19: Vzdušné víry

V tomto pokuse môžeš vidieť vplyv zemskej rotácie alebo Coriolisovej sily na vzdušné prúdy. Pretože sa Zem otáča smerom od západu, vzduchové prúdy prúdia tiež v smere tohto pohybu. Masa vzduchu prúdiaceho smerom k rovníku sa premení na severovýchodný vietor na severnej pologuli alebo na juhovýchodný vietor na južnej pologuli. Sila, ktorá je za to zodpovedná, sa volá Coriolisova sila. Vo vysokých nadmorských výškach, v oblastiach s miernym alebo strednými pásmom medzi pólom a rovníkom, tiež dostávame opačný prúd vzduchu. Príčinou toho je opätovne Coriolisova sila. Tamojšie vetry sú presmerované rovnobežne s líniou pásma na veľmi silný západný vietor, tzv. Jet stream Jet stream je silný výškový vietor a to ťahá spodnú vrstvu vzduchu spolu s ním, čo spôsobuje turbulencie. To vedie k dynamickému vysokému a nízkemu tlaku vzduchu v oblastiach, čo má vplyv na počasie. Vysokotlakové oblasti sú známe ako anticyklóny, kým oblasti s nízkym tlakom vzduchu sa nazývajú cyklóny. Otáčajú sa v smere kruhu. Pri pohľade z vesmíru sa cyklóny na severnej pologuli otáčajú v protismere hodinových ručičiek a anticyklóny presne opačným smerom.

Pokus č. 20: Oceánske prúdy

Nie sú to len vzdušné hmoty, ktoré sa pohybujú kvôli rozdielom v teplote a hustote. Ohriate masy vody v oceáne takisto prúdia k tým chladnejším po niekoľkých globálnych cestách. Tieto prúdy sú navyše poháňané rozdielnou koncentráciou soli vo vode. Chceš ich pozorovať a lepšie pochopiť? V tomto pokuse máš príležitosť.

Pokus č. 21: Soľ ako motor

Oceánske prúdy sú poháňané rozdielnou koncentráciou soli vo vode a v tomto pokuse si to vyskúšaš.

Pokus č. 22: Stanica klimatických meraní

Tento pokus odhaľuje dopad znečistenia vzduchu na teplotu na Zemi. Obsah CO2 v atmosfére sa zvyšuje. Čím je jeho obsah v atmosfére vyšší, tým väčšia je teplota na Zemi.

Pokus č. 23: Stúpajú oceány?

Čo sa stane keď bude postupne stúpať teplota atmosféry? Uvidíš v záverečnom pokuse.


search