Vedecká sada KLÍMA A POČASIE

Čo budeš skúmať?

Pokus č.1

Najskôr si postavíš svoj vlastný model Zeme - glóbus. Náš glóbus síce nebude mať presný tvar Zeme (tzv. geoid), ale na naše ďalšie pokusy nám spoľahlivo postačí. Glóbusy sú spravidla zhotovené tak, že sú otáčavé okolo osi odpovedajúcej osi otáčania Zeme, je na nich teda možné demonštrovať otáčanie Zeme okolo svojej osi. Pohyb zemskej osi samozrejme nie je viditeľný. Je to len pomyselná čiara, okolo ktorej sa Zem otáča. Na tvojom modeli je reprezentovaná drevenou paličkou. U všetkých vesmírnych telies sa miesta, kde rotácia opúšťa povrch gule, nazývajú póly. Na Zemi sú známe ako južný a severný pól.

Pokus č.2

Pri tomto pokuse budeš pozorovať a pochopíš striedanie dňa a noci. Potrebuješ k tomu zostrojený glóbus a špendlík, ktorý doň zapichneš. Zem sa otáča okolo svojej osi za čosi máličko menej ako 24 hodín. Strana Zeme otočená smerom k Slnku vidí denné svetlo a strana odvrátená od Slnka upadá do temnej noci. Rotácia Zeme spôsobuje pretrvávajúce zmeny, čo spôsobuje, že vidíme Slnko vychádzať a zapadať. V skutočnosti je to ale Zem, nie Slnko, ktorá sa pohybuje.

Pokus č.3

Pri tomto pokuse budeš pozorovať a pochopíš striedanie ročných období. Jedna otáčka Zeme okolo Slnka na svojej eliptickej dráhe trvá jeden rok. Kvôli sklonu zemskej osi sú rôzne časti Zeme inak osvetlené – a to z hľadiska dĺžky dňa, ako aj uhla, pod ktorým dopadajú slnečné lúče na Zem. Počas našich letných mesiacov je smerom k Slnku naklonená severná pologuľa. Slnečné lúče tam vtedy dopadajú na povrch pod strmším uhlom než v zime. Vďaka tomu majú tieto miesta v tomto čase množstvo slnečného žiarenia a energie. Dni bývajú dlhšie a teplota je vyššia. Na druhej strane v zime slnečné lúče padajú plochejšie – Slnko vidíme nižšie na oblohe. Plochejšie lúče dodávajú menej energie i tepla a v kratšom čase, teploty ostávajú teda nižšie.

Pokus č.4

V tomto pokuse lepšie pochopíš vplyv sklonu zemskej osi na striedanie ročných období. Čím je väčší sklon, pod ktorým dopadá lúč na papier, tým väčší je pás svetla. Rovnaké množstvo energie je teda distribuované na väčšiu plochu. Takisto to funguje so slnečnými lúčmi. Ak je Slnko na oblohe vysoko, dodáva väčšie množstvo energie, tepla a svetla na jednotku plochy. Ak sú ale lúče ploché, potom je dopad energie na plochu menší. Čo teda určuje ročné obdobia je sklon zemskej osi a nie (ako mnoho ľudí stále verí) vzdialenosť od Slnka. Na južnej pologuli sa ročné obdobia prejavujú presne opačne: leto na severnej pologuli je zima na južnej a opačne.

Pokus č.5

Napriek tomu, že to nemôžeme vidieť, vzduch nie je zložený z ničoho. Keď parašutista skáče z lietadla, padá do masy podobne rovnako ako potápači, keď skáču do vody. Odpor vzduchu je oveľa menší ako odpor vody, ale už len to, že tu je nejaký odpor vôbec, nám dáva dôkaz toho, že vzduch obsahuje látky. Vzduch okolo nás sa skladá z nespočetných malých neviditeľných častíc – atómov a molekúl – ktoré poletujú okolo. V pokuse č.5 sa zoznámiš s vlastnosťami vzduchu a cyklom vody. Vzduch, ktorý dýchame, je zmes rôznych plynov. Najväčšou časťou je dusík. Ak by ste chceli zachytiť len veľmi malé množstvo častíc, štyri z piatich z nich by boli dusíkom. Piaty by mal byť kyslík. Okrem dusíka a kyslíka sú obsiahnuté vo vzduchu vzácne a stopové plyny. Vzduch tiež obsahuje malý, variabilný podiel vodnej pary, ktorá je zodpovedná za vytváranie mrakov a počasie.

Pokus č.6

Dažďové mračná sa s veľkou pravdepodobnosťou vytvárajú vtedy, keď studené vzdušné masy skĺznu pod tie teplé a vlhké a pozdvihnú ich a keď vlhký oceánsky vzduch je posunutý a ochladený horami a kopcami. Ale stáva sa to tiež vtedy, keď počas dňa oteplený oceánsky vzduch náhle ochladne v noci. Toto je typické pre dažďové pralesy. Tento proces napodobníš vlastnými rukami a pochopíš ako mraky vznikajú. Taktiež porozumieš jednotlivým typom mrakov a naučíš sa čo to je relatívna vlhkosť.

Ďaľšie pokusy