Prezident J. F. Kennedy predniesol 25 mája 1961 historický prejav:"Ešte pred koncom tohto desaťročia musíme dokázať, aby človek pristál na Mesiaci a v poriadku sa vrátil na Zem. Nie preto lebo je to ľahké ale preto lebo je to ťažké "
Americký neúspech sa zlomil v čase, keď na prezidentské kreslo zasadol J. F. Kennedy. Ihneď
požiadal poradcov, aby našli spôsob, ako predstihnúť Sovietov . Von Braun navrhol let na Mesiac. Bolo to už v januári 1959. V roku 1961 prezident John Kennedy vyhlásil program let človeka na Mesiac za národnú úloha. Podľa smelých plánov mal prvý človek vystúpiť na Mesiaci už v roku 1965 a o rok neskôr mala začať výstavba lunárnej stanice. Prezident J. F. Kennedy predniesol 25 mája 1961 historický prejav:"Ešte pred koncom tohto desaťročia musíme dokázať, aby človek pristál na Mesiaci a v poriadku sa vrátil na Zem. Nie preto lebo je to ľahké ale preto lebo je to ťažké ". A situácia sa zrazu zmenila zaostávať začali Sovieti.
Na začiatku bola myšlienka z roku 1958 postaviť nosnú raketu schopnú dopraviť do kozmu náklad. Koncom roka 1961 dostal hlavný konštruktér S. P. Koroľov zadanie aby výrobil dve nové nosné rakety. Výsledkom boli rakety s označením N-1 (nositeľ) a neskôr N-2. Celý projekt niesol označenie L-3 Jeho cieľom bolo pristátie na Mesiaci. Ale v roku 1966 S. P. Koroľov umrel a ZSSR už nedokázala nájsť zaňho optimálnu náhradu . Ale aj napriek tomu pokračoval program L-3 . Konštruktéri nedokázali vyvinúť dostatočne silné motory, a preto raketa N-1 musela mať v prvom stupni 30 menších motorov. Druhý stupeň niesol šesť motorov a tretí štyri. Koncom roka 1964 predložili konečný návrh letu dvoch kozmonautov na Mesiac. Schéma predpokladalo, že jeden muž zostane v materskej lodi na obežnej dráhe okolo Mesiaca a druhý v jednoduchej výsadkovej lodi pristane na povrchu.
Konštruktéri vyvinuli nové rakety, ktoré po ďalších úpravách niesli názov Sojuz a Zond.
V apríli 1967 Sojuz 1 s jedným mužom na palube pri pristávaní narazil na zem, pretože sa mu
neotvorili brzdiaci padáky. Výskum pokračoval vypustením lodi Zond v septembri 1968. Na palube lode boli korytnačky, dážďovky a muchy. Loď obletela mesiac a bezpečne sa vrátila na Zem. Prvý skúšobný štart rakety N1 bol určený na tretí štvrťrok roku 1967. Testovanie rakety sa však zdržalo až do mája 1968. Objavili sa mikrotrhlinky v prvom stupni. Po odstránení
závad sa s pokusnými štarty pokračovalo až v novembri toho istého roku. Presne 21. februára 1969 sa z rampy kozmodrómu Bajkonur pomaly zdvihla raketa N-1. O 68 sekúnd neskôr vo výške asi 14 km vybuchla. Druhý pokus, 3. júla 1969, skončil výbuchom vo výške 100 m. Trosky rakety úplne zničili rampu. V júli 1969 menej výkonná raketa vyniesla Lunu 15 bez posádky. Jej úlohou bolo pristáť na Mesiaci a zobrať vzorky. Po 52 obletoch sa zrútila pri pristávaní. Tretí pokus sa uskutočnil až 27. júla 1971. Nečakaná rotácie roztrhla raketu osem sekúnd po štarte. Bol ešte uskutočnený pokus štvrtý, ale tiež neúspešne. Po týchto neúspechoch bol projekt v máji 1974 zrušený. Takto skončil vesmírny program Sovietov ale zasa naopak Američanom sa začalo dariť .
NASA mala obrovskú finančnú podporu od vlády a tak mohla napredovať závratným tempom .
Medzi prvými vzlietli jednomiestne kabíny Mercury, potom dvojmiestne Gemini, ktoré tvoril akýsi medzičlánok k projektu Apollo.Von Braun navrhol raketu , ktorá mala dostať astronautov k mesiaci . Tato raketa dostala názov Saturn 1B . Koncepcia letov Apolla bola schválená roku 1962.Prvý prototyp lode Apollo bol schválený a vyskúšaný už roku 1963. Prvé Apollo sa do kozmu vydalo v máji 1964. Potom nasledovalo niekoľko skúšobných bezpilotných letov. Prvý let s posádkou dopadol tragicky. V kabíne ktorá bola pripnutá na rakete Saturn 1B došlo k požiaru ešte pred štartom.
Samotný letový plán bol zahájený až v roku 1968 štartom rakety Saturn 1 B, ktorá vyniesla na obežnú dráhu Apollo 7. Ešte toho roku raketa Saturn V naviedla Apollo 8 na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Z lode sa vysielal 1. kozmický priamy televízny prenos. V marci 1969 bola v projekte Apollo 9 na dráhe okolo Zeme vyskúšaná celá zostava lode i s výsadkovým modulom, v máji sa odohrávala generálka u Mesiaca a v júli došlo k historickému pristátiu. Presne 16. 7. 1969 odštartovala misia Apollo 11. A 20. 7. pristál modul na mesačnom povrchu. Potom nasledovali úspešné alebo menej úspešné lety programu Apollo. Americké nadšenie pre lety na Mesiac čoskoro vyprchalo. Pri jednom z ďalších pristátí jedna televízia prerušila futbalový zápas priamym prenosom z Mesiaca. Rozhorčení fanúšikovia volali do štúdia a sťažovali si. 11. decembra 1972 pristál výsadkový modul Chalenger v oblasti kráteru Taurus-Littroe a tým skončilo veľké dobrodružstvo letov na Mesiac v 20. storočí.
Tak kto podľa Vás vyhral tieto preteky ? Podľa mňa tieto preteky nemali víťazov a ani porazených lebo Američania ako prvý pristali na Mesiaci a urobili z toho veľkú šou to ano ale zasa na druhej strane Sovieti dokázali ako prvý zostrojiť raketu a poslať ju do vesmíru aj s človekom . Tak podľa mňa sme vyhrali všetci lebo pri týchto pretekoch sa veľmi astronómia a kozmonautika posunula dopredu . Čo pomáha v práci dnešným vedcom a bude pomáhať tým budúcim .