Obývajú naše lesy i rieky a vyskytujú sa na rôznych miestach v rôznych podobách. Je to najväčšia rodina mäsožravých cicavcov - lasicovité (Mustelidae). Jej príslušníci pôsobia na prvý pohľad nevinne, aj ja som si ešte dnes ráno myslela, že sú to plaché neškodné tvory, no ako som zistila, niektoré sú naozaj veľké a hrozivé. Ale naozaj sa navzájom líšia až tak? Aby som vám to dokázala, predstavím vám niekoľko slovenských aj svetových druhov.
Kuna lesná (Martes martes)
V strednej Európe je najbežnejším zástupcom lasicovitých. Je dlhá asi 55 cm a má 30 cm dlhý chvost. Žije v temných lesoch a výborne sa šplhá po stromoch, sama som ju niekoľkokrát videla, ako sa skoro ráno skrýva v dutinách v stromoch, kde má obydlie. Živí sa hlodavcami (veveričky), ale aj vtákmi, medom a dokonca aj hruškami, čerešňami a slivkami. Má veľmi hustú, mäkkú a jemnú kožušinu, kvôli ktorej je často lovená.
Hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea)
Je menší, vrátane 8-12 cm dlhého chvosta meria 30-40 cm. Samec je väčší než samica. Hranostaje sa maskujú svojou kožušinou - v lete je škoricovohnedá a na bruchu biela, v zime sa mení na čisto bielu. Tejto bielej kožušine sa hovorí hermelín. Druhový názov čiernochvostý hovorí o špičke chvosta, ktorá má celý rok typickú čiernu farbu. Hranostaj žije v Európe, Ázii, Severnej Amerike a bol dovezený aj na Nový Zéland. Žije blízko potokov aj na skalnatých stráňach a podobne ako kuna sa živí hlodavcami (myši, hraboše), narozdiel od nej sa však horšie šplhá. Občas uloví aj malého zajaca či bažanta.
Vydra riečna (Lutra lutra)
Každý ju pozná, no nepoznám asi nikoho, kto ju už niekedy videl naživo. Je známa aj ako vydra európska. Má hnedé podlhovasté telo prispôsobené na plávanie a aj s chvostom môže merať aj 1,4 metra. Dospelí samci vážia do 17 kg, rekord je však až 24 kg. Vydry žijú v čistých sladkých vodách, ako sú jazerá a rieky. Niektoré žijú aj v mori, ale potrebujú pravidelný prístup k sladkej vode, aby si mohli očistiť srsť. Živia sa najmä rybami, no v horšom období nepohrdnú ani vtákmi, hmyzom či žabami. Potrebujú veľké teritórium.
Jazvec lesný (Meles meles)
Toto zviera žije v prírodných lesoch a keď je vyprovokované, býva agresívne. Kedysi existoval krvavý šport - na
vyprovokované jazvece boli štvané psy. Inak je jazvec veľmi mierumilovný a noru môže obývať spolu so zajacmi, ale aj s líškami. Dorastajú do dĺžky 1 meter a vážia asi 10 kg (na jeseň, keď sú vykŕmené, až 20 kg). Majú silné pazúry a rypák uspôsobený na hrabanie v zemi, kde hľadajú dážďovky. Okrem toho si pochutnajú na hubách, vajciach, koreňoch či lesných bobuliach. Sú veľmi čistotné, vytvárajú si akúsi "latrínu" a mŕtvych členov rodiny niekedy pochovávajú. Na ich lov sa používajú psy jazvečíky.
Tchor tmavý (Mustela putorius)
Má kratšie a pevnejšie telo než väčšina ostatných lasicovitých a je aj menej šikovný. Napriek tomu však loví
hlodavce, vtáky, obojživelníky aj plazy. Korisť omračuje zaujímavým spôsobom - zubami jej prepichne mozog a stále živú si ju zatiahne do svojej nory. Živí sa malými hlodavcami (myši, potkany), obojživelníkmi (žaby) a vtákmi. Dokáže uloviť aj zajaca. Niekedy je korisťou divých aj domácich mačiek. Má niekoľko poddruhov, najznámejšia je fretka domáca (M. putorius furo).
Rosomák (Gulo gulo)
Vyzerá skôr ako malý medveď. Dorastá do asi 107 cm, chvost má dlhý do 25 cm a môže vážiť až 30 kg. Samci sú oveľa väčší než samičky. Srsť chráni rosomáka pred vodou. Je to veľmi silný predátor, dokáže zabiť aj korisť mnohonásobne väčšiu než je on sám, od myší, dikobrazov a bobrov až po srnce a losy, občas dokonca aj líšky, rysy či vlčie šteňatá.
Tak čo, ešte stále sa vám zdajú také nevinné? Ja som bola prekvapená, že môžu byť až také nebezpečné, ale napriek tomu považujem lasicovité za veľmi zaujímavé a obdivuhodné zvieratá.