Určíte poznáte človeka ktorý ako prvý letel do vesmíru ale poznáte génia ktorý navrhol a skonštruoval tú raketu , ktorou Jurij Gagarin letel ? Alebo určite poznáte Neil Armstronga človeka ktorý ako prvý stál na mesiaci ale nepoznate človeka , ktorý celú tu misiu naplánoval a zrealizoval. A práve v tomto článku sa o nich dozviete . O tých dvoch vedcoch , ktorý nám umožnili sa dotknúť hviezd .
Po celú existenciu ľudstva bola cesta do vesmíru nesplniteľným snom a zrazu sa objavili dvaja vedci , ktorý sa začali predháňať v naplnení tohto sna .
Prvým vedcom bol Wernher von Braun bol to nemecký raketový vedec ktorý sa narodil ako druhorodený syn v pruskej šľachtickej rodine. Už od mladosti sa zaujímal o astronómiu a neskôr, pod vplyvom knihy Hermanna Oberth o využití rakiet na prieskum kozmických telies, sa začal zaujímať aj o kozmonautiku. V roku 1929 sa s Oberth osobne zoznámil a od roku 1930 sa spolu so členmi Spolku pre kozmonautiku (Verein für Raumschiffahrt) zúčastnil pokusov s kvapalnými raketami.
Ešte pred ukončením vysokoškolského štúdia v roku 1934 sa v roku 1932 stal zamestnancom Vojenského zbrojného úradu (Heereswaffenamt). Preto bola jeho diplomová práca o kvapalinových raketových motoroch prísne tajná. Neskôr sa stal členom nacistickej strany a dôstojníkom SS. V rokoch 1937-1945 bol technickým riaditeľom raketové strelnice Peenemünde na ostrove Usedom, kde viedol vývoj vojenských rakiet, vrcholiacich projektom rakety A-4 známej skôr ako V-2. Touto raketou s doletom až 300 kilometrov ostreľovali Nemci v záveru vojny anglické, holandské a belgické mesta. Je prinajmenšom morálne zodpovedný za využívanie väzňov a vojenských zajatcov pri výrobe týchto zbraní.
V máji 1945 sa vzdal americkej armáde, ktorá ho s ďalšími 118 raketovými odborníkmi presunula do USA. Tu od roku 1950 pracoval v Redstone Arsenal (teraz NASA Marshall Space Flight Center) v Huntsville, Alabama, ako technický vedúci vývoja taktické rakety Redstone. V roku 1954 predložil ministerstvu obrany návrh na vypustenie satelitu v rámci programu projektu Orbiter, ktorý však bol o rok neskôr zamietnutý.
V roku 1955 získal americké štátne občianstvo. Po vypustení Sputnika 1 poslúžil projekt Orbiter k vynesení prvej americkej družice Explorer 1. Po prenesení rakiet a arzenálu do novovzniknutej organizácie NASA pokračoval na vývoji nosných rakiet, ktoré vyvrcholil stavbou Saturnu 5 pre projekt Apollo. V rokoch 1970-1972 bol námestníkom riaditeľa NASA a presadzoval začatia programu letov ľudí na Mars. Keď neuspel odišiel do penzie a o pol roka neskôr zomrela na rakovinu obličiek.
Tak to to bol prvý génius ktorý pomohol Američanom dostať sa na mesiac . Ďalším géniom bol Sergej Pavlovič Koroljov ktorý pomohol Sovietom vyslať prvú družicu do vesmíru a jeho najväčším triumfom bolo vyslanie človeka do vesmíru .
Narodil sa v roku 1907 v dnešnej Ukrajine . V mladosti staval klzáky a motorové lietadlá. V roku 1931 založil raketovú skupinu Girda v Moskve. V roku 1934 sa stal námestníkom riaditeľa nového Raketového výskumného ústavu RNII, ale pre nezhody s vedením z funkcie čoskoro odišiel. Staval okrídlené rakety.
Počas Stalinovho "veľkého teroru" bol v roku 1938 zatknutý a po vykonštruovanom súdnom procese bol odsúdený na 10 rokov na nútené práce. Najskôr na polostrove kolesami dobýval zlato. No po pol roku ho odviezli do Moskvy, kde mu trest znížili o dva roky. Bol zaradený do špeciálneho väzenia pre odborníkov - "šarašky". Najprv pracoval v konštrukčnej kancelárii CKB-29 v Moskve, kde sa pod vedením Andreja Tupoleva staval bombardér Tu-2. V roku 1942 ho na jeho žiadosť previezli do Kazane do OKB-16, kde Valentin Petrovič Gluško vyvíjal malé raketové motory ako urýchľovače pre bombardéry a stíhačky. Koroľov viedol ich letové skúšky. Hoci bol v lete 1944, rovnako ako všetci ostatní uväznení inžinieri bol podmienečne prepustený, zostal tam ešte rok. V septembri 1945 ho poslali v uniforme podplukovníka do východného Nemecka, aby tam skúmal rakety A-4 / V-2, postavené von Braunom.
Do Moskvy sa vrátil vo februári 1947 ako hlavný inžinier diaľkových rakiet. Po vyskúšaní A-4 / V-2 postavil rad vlastných bojových rakiet, hoci spočiatku ovplyvnených nemeckými konštrukciami. V lete 1957 vyskúšal prvú medzikontinentálnu raketu sveta R-7, ktorá v októbri vyniesla aj prvú družicu. Pod jeho vedením boli skonštruované prvé sovietske automatické sondy k Mesiacu a planétam, ďalšie umelé družice a kozmické lode Vostok. Dňa 12. apríla 1961 riadil Jurija Gagarina, prvého kozmonauta sveta. Viedol aj vypúšťanie ďalších kozmonautov. Veľa času musel venovať vývoju bojových rakiet.
Skoncipoval sovietsky projekt vyslania človeka na Mesiac, ktorý sa nakoniec neuskutočnil. Zomrel pri nevydarenej operácii srdca v moskovskej nemocnici pre prominentov. Až po jeho smrti bol tento hlavný konštruktér sovietských rakiet predstavený svetu. Tento génius bol v podstate zakladateľ praktickej kozmonautiky .
Tak to boli dvaja vedci ktorý už od mladosti snívali o letoch do vesmíru a sami si tento sen aj uskutočnili .