By Janko on pondelok, 16. marec 2015
Category: Fyzika

Chlapec posadnutý elektrinou

Tohto vedca mám ja osobne strašne rád , lebo sa vypracoval z nuly na úplnú špičku vedcov a géniov 18 . storočia. Tento vedec sa celý svoj život venoval fyzike ale zaujala ho najmä oblasť elektriny . Tento vedec sa nazýva Michael Faraday . 

Narodil sa na vidieku v dedine Newington, vo veľmi chudobnej rodine. Faraday bol tretí zo štyroch detí . Rodina žila celé roky v biede.Už ako dvanásť roční , musel začať zarábať. Prácu si našiel u knihára kde cez deň viazal knihy a po nociach ich čítal a tak sa dozvedal o tajuplnom , záhadnom svete vedy .

V roku 1812 navštívil prednášku známeho chemika sira Humphry Davyho . V ten večer na tej prednáške si Michael uvedomil čo chce robiť v živote chcel sa stať vedcom . Známy profesor si všimol mladíkov záujem a nadanie a rozhodol sa urobiť z neho svojho žiaka. V roku 1815 Davy zamestnal Faradaya ako asistenta v chemickom laboratóriu londýnskeho Kráľovského inštitútu. A tak o pár rokov sa stal jedným z najlepších experimentátorov všetkých čias. Ale najviac a najradšej experimentoval z vtedy neznámou silou ktorú volali elektrina .  V roku 1824 bol zvolený za člena britskej Akadémie vied a o rok neskôr bol menovaný riaditeľom jej laboratórií. V tej dobe bol už dobre finančne zaistený, mal útulný byt priamo v budove Kráľovského inštitútu a mohol sa oženiť. 

V roku 1821 – v priebehu celej série rôznych experimentov – Faraday spozoroval, že vodič stočený do cievky, ktorým preteká prúd, spôsobuje výchylku magnetickej ihly, nachádzajúcej sa v jeho blízkosti. Nadšený týmto fenoménom, opakoval stále znova svoj experiment a zakaždým mohol pozorovať výchylku ihly. Tak objavil úkaz elektromagnetickej indukcie, na ktorej princípe pracujú všetky elektrárne.  Jeho ďalším veľkým triumfom bolo ak vymyslel prvý elektrický motor. V priebehu ďalších týždňov zistil, že sa indukovaný elektrický prúd pohybuje opačným smerom ako prúd, ktorý ho indukoval, teda pôvodný, primárny prúd. Keď sa o tri roky neskôr zaoberal rozkladom chemických substancií pomocou elektrického prúdu, prišiel na to, že látky z nich takto získané sa usadzujú podľa určitých fyzikálnych zákonov na elektrických plochách. Zákony elektrolýzy, objavené Faradayom, vošli do histórie elektrotechniky ako jedny z najvýznamnejších.

Vedeckú revolúciu fyziky však nevyvolali tieto zákony, ale jeho ďalší objav: pomocou kovových pilín dokázal magnetické sily, ktoré možno pozorovať okolo vodiča pretekaného prúdom, je možné vysvetliť pôsobením silového poľa. Piliny sa pod vplyvom tohto Faradayom postulovaného poľa uložili do foriem, ktoré potom označil ako jeho siločiary. Jeho hypotézy o poli ako nositeľovi magnetických a elektrických energií, nenašli však pozitívnu odozvu, ba dokonca narážal nimi na bariéru neporozumenia a odmietania. Fyzici od neho žiadali vzorce ale on ako chlapec z chudobnej rodiny nikdy neštudoval a nevedel odvádzať zo vzorcov hoci aj na sklonku života sa stále pokúšal zhrnúť výsledky svojich prác do jednej uzavretej, spoločnej teórie, nepodarilo sa mu to. Dokázal to až jeho žiak, Maxwell, ktorý uviedol všetko na spoločného menovateľa svojimi dvoma prácami: „O Faradayových siločiarach“, a „Učebnica elektriny a magnetizmu“.

Ako spomienka na tohto veľkého londýnskeho vedca sa zaviedlo označenie jednotnej elektrickej kapacity jeho menom a na jeho počesť znie teda táto jednotka ako Farad. Vo Faradoch sa meria množstvo elektrického náboja, ktoré je kondenzátor schopný prijať. Faraday patrí k najskromnejším vedcom všetkých čias, nikdy mu pri jeho epochálnych vynálezoch nešlo ani o slávu ani o peniaze, ale len o samotnú vedeckú prácu. Stačilo mu, že ho celkom napĺňala a robila šťastným. Nikdy sa nezúčastnil na obchodnom využití vynálezov, a ako jedinú poctu akceptoval prezidentstvo Kráľovskej akadémie a štátnu penziu, ktorá mu zaisťovala jeho živobytie.

Súvisiace články

Leave Comments