Ľudské telo (part 5)

Dýchacia sústava

Dýchacia sústava zabezpečuje výmenu dýchacích plynov (kyslík, oxid uhličitý) medzi organizmom a prostredím. Dýchacie cesty sa skladajú z nosovej dutiny a ústnej dutiny, hrtana, hlasiviek, priedušnice, pľúc a priedušiek.

 

 b2ap3_thumbnail_1.jpg

Ako dýchame

Činnosť pľúc regulujú bránica (svalová prepážka pod pľúcami) a medzirebrové svaly, ktoré spôsobujú dvíhanie a klesanie hrudníka.

Nádych:

Rebrá sa pri nádychu nadvihnú a rozšíria, hrudný kôš sa zväčší a bránica sa preliači do brušnej dutiny. Hrudný kôš sa rozšíri a vzduch prúdi do pľúc.

Výdych:

Rebrá klesnú nadol a bránica sa vyklenie nahor. Hrudný kôš sa stiahne a vytlačí vzduch von z pľúc.

Srdcovo - cievna sústava

Krv je tekutina, ktorá zásobuje telové tkanivá živinami, kyslíkom a látkami, potrebnými pre rast a odstraňuje z tela škodlivé látky. Niektoré zložky krvi chránia telo pred ochoreniami.

Zložky krvi:

Krv sa skladá zo štyroch hlavných zložiek:

- krvná plazma

- červené krvinky (erytrocyty à obsahujú hemoglobín – červené farbivo, na ktoré sa viaže kyslík)

- biele krvinky (leukocyty)

- krvné doštičky (trombocyty)

V krvi sú i ďalšie zložky, no tieto sú hlavné.

Ich význam

Plazma (tento skrátený výraz sa používa častejšie ako „krvná plazma“) je žltkastá tekutina, ktorá okrem výživných látok, bielkovín a odpadových látok obsahuje aj tuky a cukry.

Krvné bunky sú  biele a červené krvinky, nebunkové sú krvné doštičky.

Biele krvinky, známe aj ako leukocyty, sú veľké okrúhle krvné bunky s jadrom. Ničia škodlivé baktérie, vírusy a cudzorodé látky v tele (imunita).

Červené krvinky (erytrocyty) sú ďalšie veľké krvné bunky. Obsahujú červené farbivo hemoglobín, ktoré  sfarbuje krv dočervena. Červené krvinky dopravujú kyslík z pľúc do tkanív a všetkých orgánov. Majú aj inú úlohu – odvádzajú škodlivý oxid uhličitý z tkanív do pľúc.

Úlohou krvných doštičiek, drobných plochých teliesok, je zaceliť poškodené miesta na cievach. Produkujú látky, ktoré na poranenom mieste zrážajú krv, ktorá zabráni vykrvácaniu človeka. Avšak v prípade, že krvná zrazenina blokuje prietok krvi, je dôležité, aby bola odstránená, pretože miesta, kde by sa nedostávali výživy a kyslík by odumierali.

Tepny a žily

Sú to najväčšie cievy srdcovo-cievnej sústavy.

Tepny sú ako veľké trubice, cez ktoré prúdi okysličená krv von zo srdca. Majú hrubé steny a svaloviny. Rozvetvujú sa do drobných tepien (arteriol).

Žily privádzajú do srdca odkysličenú krv. Majú tenšie steny ako tepny. Krv sa do žíl dostáva cez drobné krvné cievy, nazývané venule.

Najjemnejšie (najdrobnejšie) cievy sa nazývajú vlásočnice (kapiláry). Spájajú arterioly a venule.

 

b2ap3_thumbnail_2.jpg

 

Srdce vytláča krv do tepien, tepničiek a vlásočníc. Výživné látky sa z krvi dostanú do tkanív cez tenké steny vlásočníc a naopak, krv absorbuje odpadové látky z tkanív. Krv sa okysličuje v kapilárach v blízkosti pľúc. Z kapilár krv tečie venulami a žilami späť do srdca. Svaly okolo žíl majú na starosti tok krvy a chlopne v žilách bránia jej spätnej cirkulácii.

Krv a jej význam:

V tele dospelého človeka sa nachádza asi päť litrov krvi.

Plazma tvorí asi 55 % objemu krvi.

Voda tvorí asi 90 % objemu plazmy.

Zdravý dospelý človek má asi 20 000 miliárd červených krviniek (erytrocytov).

Krv obsahuje 500 – krát viac červených krviniek (erytrocytov) a 25 – krát viac krvných doštičiek (trombocytov) než bielych krviniek (leukocytov).

Červené krvinky žijú iba 17 týždňov, preto musí kostná dreň neustále produkovať nové.

Každú minútu v ľudskom tele odumrie viac ako 120 miliónov starých červených krviniek.

 Srdce

Srdce je sval, ktorý pumpuje krv do celého tela. Je umiestnené šikmo medzi obidvoma pľúcami vo väzivovom vaku. Funguje nepretržite, cirkuláciou krvi zásobuje telové bunky kyslíkom a výživnými látkami a odvádza z tela škodlivé látky.

b2ap3_thumbnail_3.jpg

 

Stavba

Srdce je dutý sval vo veľkosti päste, ktorý  sa v dolnej časti postupne zužuje. Leží približne v strede hrudného koša. Vo vnútri je rozdelené priehradkou na pravú a ľavú časť. Každá časť má vstupný a výstupný otvor a je rozdelená na predsieň (atrium) a komoru (ventriculum). Chlopne zabraňujú spätnému prúdeniu krvi medzi týmito časťami.

Činnosť srdca

Srdcový sval sa sťahuje a uvoľňuje. Keď srdce ochabne, krv prúdi do predsiení. Keď sa predsiene stiahnu, krv tečie cez chlopne do komôr a po kontrakcii komôr nakoniec von zo srdca.

Odkysličená krv prúdi z tela cez hornú  a dolnú dutú žilu do pravej predsiene a pravej komory a odtiaľ pľúcnou tepnou do pľúc.

Odkysličená krv z pľúc prúdi cez pľúcnu žilu do ľavej predsiene a ľavej komory a odtiaľ do tela.

 

b2ap3_thumbnail_4---krvn-obeh.png

 

Každé zmrštenie srdca vnímame ako úder, nazývame ho tep. Pravidelnú činnosť srdca zabezpečujú nervové signály.

Pri fyzickej námahe sa tep človeka zrýchli, pretože srdce pracuje rýchlejšie, aby telu dodalo viac okysličenej krvi.

Miazgovo – cievna sústava

Známa je aj ako lymfatická sústava, ktorá zachytáva tekutiny uvoľnené z krvi a vracia ich späť do cievnej sústavy.

Zabraňuje opuchu tkanív a zároveň pohlcuje aj baktérie a iné škodlivé látky.

Slezina

Má dôležitú úlohu v krvnom obehu a obrannom systéme organizmu. V slezine sa krv tvorí ešte pred narodením dieťaťa. Obsahuje bunky, ktoré ničia staré alebo poškodené krvné bunky, baktérie, parazity. Produkuje protilátky – bielkoviny, ktoré ničia vírusy a látky vyvolávajúce infekcie.

 

Ďakujem, že ste si prečítali môj článok. Dúfam, že sa vám páčil a že sa vám páčilo i srdce (obrázok), ktoré som vám pre lepšie pochopenie textu nakreslil.

Prajem pekný zvyšok dňa :)