Čas. Prvé čo nás na fyzike naučia je t=s/v(čas je rovný podielu dráhy a rýchlosti). Veľmi jednoduchá definícia. Keď sa na to pozrieme z odbornejšieho hľadiska čo je to čas? Kedy vôbec môžme hovoriť o čase? Ako zistíme, že ubehol nejaký čas?
Čas znamená nejakú zmenu v priestore. O čase samotnom teda vravieť nemôžeme, pretože neexistuje. Môžme ale hovoriť o pojme časopriestor. Čo je však na časopriestore zaujímavé je to, že existuje a ovplyvňuje nás iba vtedy ak ho vnímame. Pre lepšiu predstavivosť keby sme nasadli do stíhačky a leteli by sme proti smeru otáčania zeme rýchlosťou otáčania zeme nestarli by sme. To je povedané moc jednoducho, pretože ja tam veľa ďalších faktorov, ktoré človeka nútia podvedome myslieť na čas ako strava a pitný režim. Oveľa lepší príklad pre toto je mních v hlbokej meditácii, kde ho nič neruší. Nevníma zmeny okolia pretože nevníma priestor, teda ani časopriestor a preto by nemal starnúť. Aj tu sa však nájdu nejaké faktor, ktoré časom menia jeho vzhľad čo nám môže prísť ako by starol, no pravda je inde. O tom však už v ďalšom článku. Toto všetko má na svedomí kvantová fyzika, ktorá hovorí, že pokiaľ nie je pozorovateľ tak pozorované nemá význam a teda nie je. Dnešná veda zatiaľ nemá odpoveď na to čo je to časopriestor.
Priestor. Pred chvíľou ste si mohli prečítať o tom, že čas bez priestoru neexistuje. Teraz nasleduje nová otázka. Môže existovať priestor bez času? riešenie tejto otázky sa poďme pozrieť do oddelenia dimenzií. My na svoj život potrebujeme 4D, pričom niektorý vedci najnovšie uvádzajú až 5D. Za štvrtý rozmer sa pokladá čas. Samotný priestor je trojrozmerný. Keď si zoberieme teda náš svet bez štvrtého rozmeru, tak by nič živé nemohlo existovať. Či by samotný priestor existovať mohol tak odpoveď je áno, no na svoj vznik potreboval čas. Čo je to však priestor na to tiež dnešný vedci nepoznajú odpoveď, ale o tom viac v ďalšom blogu.