Dnes som sa rozhodol písať o fyzikovi , ktorého mnohý ľudia považujú za najväčšieho génia ktorý kedy žil.
Ten to génius stratil svojho otca ešte skôr, než sa narodil. Narodil sa v dedinke Woolsthorpe. Do dvanástich rokov navštevoval dedinskú školu, neskôr chodil štyri roky do školy v mestečku Grantham. Šestnásťročný Isaac sa neodlišoval od ostatných.Nezáujem o hospodárstvo na statku presvedčil matku, aby šiel ďalej do škôl. Vyštudoval Trinity College v Cambridgei. Náklady na štúdium si odpracoval pomocnými prácami – rúbal drevo, kúril, upratoval, obsluhoval. Štúdiom prírody, matematiky, fyziky, chémie či alchýmie, ale aj teológie bol Isaac Newton úplne zaujatý po celý život. Mlčanlivý, vždy ponorený do svojich myšlienok, uvažoval nad súvislosťami, ktoré držia planéty na ich dráhach, nad spôsobom, ako matematicky opísať zákonitosti umožňujúce predvídať nové stavy.
V rokoch 1664 – 1665 zúril v Londýne mor, a tak Newton premýšľal v rodnom Woolsthorpe. Tu pripravil teóriu nekonečne malých veličín, metódu fluxií a pripravil si hlavné myšlienky monumentálneho diela Matematické princípy prírodnej filozofie, ktoré vyšlo v roku 1687 a obsahovalo ucelený systém klasickej mechaniky a dynamiky. Tam je aj známy Newtonov gravitačný zákon a tri základné pohybové zákony (zákon zotrvačnosti, zákon sily a zákon akcie a reakcie), ktoré sa odvtedy vyučujú v každej škole. V roku 1667 sa stal na tejto univerzite asistentom I. Barrowa, ktorý sa v roku 1669 vzdal miesta v prospech svojho nadaného žiaka. Newton prednášal na katedre matematiku a fyziku takmer dvadsaťsedem rokov.V matematike okrem základov diferenciálneho a integrálneho počtu, ktorý uplatnil na opis fyzikálnych zákonitostí, zaviedol všeobecný pojem mocniny. Študoval nekonečné rady, položil základy teórie symetrických funkcií. Z fyziky pripomeňme aspoň vynikajúce práce z optiky a konštrukciu prvého zrkadlového ďalekohľadu (1671). Vysvetlil vplyv Mesiaca na príliv a odliv. Newton prekonal staré predstavy o Zemi i vesmíre, zavŕšil práce Galileiho, Koperníka a ďalších prírodovedcov.A tak raz aj povedal : Sám som mohol ďalej vidieť preto, lebo som stál na pleciach gigantov.
V roku 1672 ho zvolili za člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne a od roku 1703 až do konca života bol jej predsedom. Finančné zabezpečenie získal, až keď sa stal kontrolórom štátnej mincovne a neskôr bol vymenovaný za jej správcu . Vedelo sa, že sa veľmi nezaujíma ani o peniaze, ani o moc, ale len o pravdu. V rokoch 1688 – 1705 bol členom parlamentu. Kráľovná Anna ho ako prvého vedca povýšila do šľachtického stavu v roku 1705.Raz o filozofii a o prírode prehlásil , že Filozofia je taká bezočivá dáma, že by sa človek mal radšej miešať do súdnych záležitostí, ako mať s ňou dočinenia. Isaac Newton hľadal a našiel matematické princípy poznania prírody. Rozpoznal hranice medzi fyzikou princípov a fyzikou modelov. Neopustil experiment ako presný a efektívny nástroj poznania, ale naznačil aj účinnosť matematických predstáv. Za celý svoj život nebol od svojho rodného domu ďalej než 200 kilometrov, neodišiel z Anglicka ani na jeden deň. Po celý život bol skromný, priamy a čestný, pri práci pre mincovňu a Kráľovskú spoločnosť však vedel použiť aj „tvrdú ruku“. Bol pohostinný a vľúdny, no nemal rád, keď ho kritizovali. Tichá jednotvárnosť života, sústredenosť myšlienok a práce zvýraznili a umocnili jeho nadanie.
Staroba veľkého učenca bola pokojná. Vážil si ho dvor, uctievali ho aj žiaci. Zomrel v Kensingtone neďaleko Londýna vo veku 84 rokov bol pochovaný s najvyššími poctami. No ešte pred smrťou Newton sám ohodnotil svoj vedecký výkon:Neviem, čím sa môžem zdať svetu, ale pripadám si ako chlapec hrajúci sa na brehu mora, ktorý občas nachádza farbistejší kamienok ako obyčajne alebo krajšiu mušľu, zatiaľ čo veľký oceán pravdy sa rozprestiera pred ním nepreskúmaný.
Príroda a jej zákony boli zahalené v tme. Zanechal jednotnú sústavu zákonov, ktoré umožnili aplikáciu v mnohých fyzikálnych odboroch ľudskej činnosti. Apoštol matematického prístupu k prírodným vedám vybadal nové možnosti predvídať vedecké objavy z fyzikálnych princípov. Nové myšlienky sú ťažko pochopiteľné len pre ich nezvyčajnosť. Isaac Newton otvoril cestu pre rozvoj vedeckej teórie, nečakané uplatnenie prírodovedných objavov i zmeny v myslení ľudstva ako celku.