A. Lutonského 716/11, Liptovský Mikuláš 031 01, SR
0911 803 335   

William Harvey

William Harvey

Narodil sa vo Folkestone v Anglicku, kde bol jeho otec lekárom, ktorý svojou prácou nadobudol pomerne značný majetok, takže mohol synovi umožnit štúdium na známej padovskej univerzite v severnom Taliansku. Tu ešte prekvitala tradícia znamenitej anatómie, tak ako ju vybudoval a učil skvelý belgický lekár Andreas Vesalius, ktorý bol už ako dvadssaťtriročný profeso­rom chirurgie a anatómie na univerzite v Pádové.

 

Po návrate z Talianska dostal Harvey v roku 1609 v londýnskej nemoc­nici sv. Bartolomeja miesto lekára. Už vtedy bol plne zaujatý problematikou dýchania a pulzu - v tom čase ešte vládla stará Galenova teória, že ľudské telo vytvára neustále novú krv ako náhradu za starú, stagnujúcu, ktorá je potom vylúčená z tela.

Velký Galenos, najslávnejší lekár antického Ríma 2. storočia, ktorý vy­konal velké množstvo operácií a intenzívne študoval cievy i srdce, neprišiel nikdy na myšlienku, že by krv mohla v organizme cirkulovať. Prv, než Harvey urobil najväčší lekársky objav vtedajšej medicíny, prevládal názor, že srdce spracováva potravu a vyrába z nej novú krv a že krv zohrieva ľudské telo. O artériách sa tvrdilo, že sú naplnené vzduchom a o krvi zase, že sa pohybu­je v artériách a vénach podobným spôsobom ako morský príliv a odliv, teda, že raz stúpa a potom zase klesá a odchádza z tela von.

Harveya však priviedol jeho výskum k presvedčeniu, že všetky tieto názory sú nesprávne, a že krv v tele cirkuluje, a ako prvý lekár v histórii medicíny hovorí o krvnom obehu.

Uverejniť výsledky svojich výskumov a pozorovaní vo verejnej publiká­cii však nebolo pre neho v tom čase jednoduchou záležitosťou, napriek tomu, že jeho kariéra prebiehala veľmi úspešne - v roku 1615 sa stal profesorom na univerzite v Londýne a o tri roky neskôr sa mu dostalo veľkej cti, sta! sa osob­ným lekárom anglického kráľa. Pri vtedajšom stave medicíny musel počítať nielen so závisťou a nepriazňou svojich učených kolegov, ale aj s nebezpe- čím zo strany oficiálnych kruhov, ktoré sa v stredoveku stavali nanajvýš nega­tívne k novým revolučným vedeckým objavom.

Nechcel teda riskovať a ohroziť svoju budúcnosť, preto si dlhý čas svoj objav ponechal len pre seba a až po viac ako desatich rokoch vyčkávania sa potom predsa len rozhodol svoje nové poznanie publikovať a uverejnil dielo "De motu cordis" - O pohybe srdca.

Táto práca sa stala jednou z najprevratnejších kníh celého lekárstva. Staré čínske pramene síce tvrdia, že už dávno pred Harveyom - asi 1500 rokov pr.n.l. - existoval jeden čínsky cisár menom Hvang Ti, ktorý vyslovil do­mnienku, že srdce kontroluje v tele krvný obeh, avšak tento jeho názor bol zasa zabudnutý a ignorovaný, takže do oficiálnej lekárskej vedy sa nedostal.

Harveyova veľmi silná spoločenská pozícia však nedovolila, aby ho jeho kolegovia či už ignorovali, alebo aby nejakým spôsobom dosiahli jeho potrestanie - ako to v podobných prípadoch bolo zvykom. Jediné, čo mohli, bolo to, že verejne tvrdili, že jeho názor je ťažkým omylom a zneisťovali i odraďovali jeho pacientov a skutočne už krátko po publikácii jeho knihy sa začalo v jeho praxi objavovať stále menej ľudí.

Harvey však mal podstatne viac šťastia ako väčšina iných revolucioná­rov myslenia a prestál ťažké časy bez väčších problémov. Netrvalo dlho a iní vedci, obzvlášť taliansky lekár Marcello Malpighi, potvrdili jeho teórie a pra­covali na nich ďalej.

Vo svojej knihe Harvey popísal jednoznačne, a to po prvý raz v medi­cíne, že sú to artórie, ktoré vedú krv zo srdca do celého organizmu a naopak, že vény ju vedú zase k nemu naspäť. Keďže ešte nemal k dispozícii žiadny mikroskop, nemohol objaviť kapilárne cievy - najjemnejšie cievy prepájajúce najmenšie artérie s vénami - no napriek tomu správne predpokladal ich exis­tenciu, čo sa neskôr naozaj aj potvrdilo, vďaka už spomínanému Malpighi- mu.

Pre Harveya predstavovalo srdce akýsi druh pumpy, zabezpečujúcej prevádzku krvného obehu. Svoju teóriu podložil veľmi jednoduchým, ale nanajvýš názorným matematickým výpočtom; predpokladal, že množstvo krvi, ktoré odchádza zo srdca v dôsledku jedného jeho úderu obnáša asi 57 gra­mov.

Nakoľko počet úderov srdca je za minútu asi 72, vynásobením oboch hodnôt dostal množstvo krvi pretláčané srdcom za minútu, a keď to prepo­čítal na hodinu, vyšlo mu, že srdce transportuje cez svoju aortu približne 246 kg krvi.

Už tento údaj bol jednoznačným dôkazom toho, že krv musí v tele prúdiť a kolovať, pretože táto hmotnosť ďaleko prevyšovala jej celkové množ­stvo v ludskom tele. Potom, keď už vedel s istotou, že jeho hypotéza bola reálnym a objektívnym faktom, začal sa venovať dlhodobým experimentom súvisiacim so všetkým, čo sa týkalo krvného obehu. V súvislosti s ním objavil Harvey aj skutočnú funkciu srdca, pretože dovtedy bola aj táto interpretova­ná nesprávne.

Harvey bol veľmi všestranným lekárom, zaoberal sa aj biológiou a embryológiou.

V roku 1651 vyšla jeho vedecky veľmi hodnotná kniha "O vzniku zvie­rat", v ktorej odmietal - podobne ako niektorí antickí grécki vedci - preformač- nú teóriu tvrdiacu, že biologické embryá majú už v počiatočnom štádiu živo­ta exaktne to isté štrukturálne zloženie ako dospelí jedinci. Harvey bol pre­svedčený, že organizmus sa musí ku svojej finálnej štruktúre dopracovať až postupným vývojom v priebehu dospievania.

 

Ohodnoťte tento článok:
Alexander Fleming
Niccoló Paganini

Súvisiace články

 

Účet blogera


Najaktívnejší blogeri

  • Patrik Hyll
    5 625 Bodov
  • Ulrich
    4 881 Bodov
  • Lukáš Janáčik
    4 647 Bodov
  • Janko
    1 676 Bodov
  • Dodo Farkaš
    1 174 Bodov
  • Martin Majtán
    693 Bodov
  • Natália Andrašková
    457 Bodov
  • Michal Chovanec
    455 Bodov
  • Adam Hančák
    353 Bodov
  • Lenka Baranovičová
    341 Bodov
 

Najčítanejšie články

Patrik Hyll
08. marec 2015
Biológia
V dnešnom blogu Vám ukážem že zvieratá nie sú len roztomilé, ale niektoré druhy aj poriadne škaredé. Matka príroda sa naozaj vyhrala do sýtosti, niektorých obdarovala priam neuveriteľnou roztomilosťou...
Hodnotiť:
32876 x čítané
Lenka Baranovičová
05. marec 2015
Biológia
Asi každý má rád motýle, aj ja. Ale mám medzi nimi pár obľúbených druhov, ktoré sú niečím výnimočné v porovnaní s ostatnými. Dnes by som vám chcela povedať o šiestich z nich....
Hodnotiť:
26267 x čítané
Prochy
11. október 2014
Prečo je to tak
Keď hodíme kameň do jazera, okamžite začne klesať na dno. Drievko pláva na hladine. Niektoré veci sa potopia, iné sa len zľahka ponoria. Od čoho to závisí?...
Hodnotiť:
25821 x čítané