Ten čas ale letí

Podstatou ľudského vnímania plynutia času sa zaoberajú vŕtači ľudskej psychiky až do dnešných dní. Čo sa za rýchlosťou ubehnutia nášho dňa vlastne skrýva? Všetci to predsa poznáme, ako rýchlo nám uteká čas cez prázdniny a ako pomaly počas školského roka. Ako je to možné? Je to len zdanie? To teda určite nie, má v tom totiť prsty najzložitejšia štruktúra na tejto Zemi - náš mozog.

 

Hovorí sa, že čím sme starší, tým nám všetko uteká akosi rýchlejšie. Deti vraj rastú ako z vody, dospelákov trápia výčitky svedomia, že nestíhajú mnohé veci pre nedostatok času no a dôchodcovia spomínajú na svoje mladé časy tak presne, akokeby boli len minulotýždňové. Samozrejme, že starnutie nemôže mať žiadnu zázračnú silu, ktorá úrýchľuje všetok čas na tejto Zemi. 

Zmysel pre vnímanie času sa podstatne odlišuje od našich ostatných zmyslov, akými sú hmat, čuch, sluch či zrak. Za to, že si uvedomuje plynutie času, sú zodpovedné viaceré oblasti nášho mozgu (bazálne gangliá, mozoček mozgová kôra,..), kým pre základné zmysly máme v mozgu samostatné k nim prislúchajúce oblasti (záhavný lalok-zrak,..) Inými slovami, ide o decentralizáciu spracovania podnetu, čo vysvetľuje, ako majú rozdielne nervové prepojenia vlastný mechanizmus "načasovania" pre každú špecifickú aktivitu. Táto skutočnosť taktiež zvyšuje možnosť umelo manipulovať s vnímaním času u jednotlivca. 

  

b2ap3_thumbnail_mozog.png

b2ap3_thumbnail_gk-d-perception.png

 

     Zistilo sa, že čím sme pozornejší a sústredenejší, tým sa vnímaný moment spracúvava v mozgu detailnejšie a tým aj celkový vnem trvá dlhšie. To vysvetľuje, prečo nás život naberá na rýchlosti viac keď starneme, keď už berieme naše okolie i náš každodenný život za bežnú rutinu, ktorá nepúta už našu pozornosť a zvedavosť v takej miere, ako to bolo za našich detských "Poirotových čias" čias. 

     Keď náš mozog zachytí novú informáciu, je potrebné jej spracovanie do formy, ktorej náš organizmus rozumie. V prípade znovunadobudnutia už známej informácie, nášmu mozgu nepotrvá tak dlho, kým si s jej spracovaním poradí (umývanie zubov, česanie vlasov, jazdenie autom...) Nová informácia je ale naopak pomalšia a spôsobuje, že sa nám čas akosi naťahuje. Ak počas jedného dňa zaťažíme náš mozog kôpkou nových informácií, kým druhý deň do seba ledva "nasejeme"  dajmetomu jeden dôležitý historický rok, tak niet divu, že sa nám pri spomínaní na tieto dni bude zdať, akokeby ten prvý deň trval omnoho dlhšie, hoci každý deň má vždy rovnako 24 hodín. Nadobúdanie nových skúsenosti taktiež prispieva našej pamäti a zlepšuje našu schopnosť učiť sa.

   Stres, často nechcený, no zároveň pre adaptáciu dôležitý stav nášho organizmu, je spojený so zmenami v množstve neuromodulátorov umožňujúcich prechod nervových impulzov v mozgu, ako je napríklad adrenalín. O adrenalíne je známe, že dokáže ovplyvniť rozsah zníženia nervovej aktivity. A práve tu je pes zakopaný. Akákoľvek zmena v našej individuálnej nervovej aktivite (zapríčinená život-ohrozujúcou situáciou, pocitom eufórie,..) je vysvetlením, prečo máme v rôznych situáciach rôzny pojem o čase. 

Skúste si teraz vyskúšať test vášho individuálneho vnímania plynutia času. Vyberte si dva obrázky. Prvý nech je úplne obyčajný, ničím pozoruhodný (najlepšie len čierna plocha), kým druhý nech vo vás evokuje veľmi príjemné pocity (napríklad váš obľúbený kvet) Nastavte si ich ako pozadie vašej pracovnej plochy a to tak, že sa vám budú za sebou striedať. Povedzme, že každý na 5 sekúnd. Milí čitatelia, ak sa vám zdá, že druhý obrázok sa na vašej ploche zdržiava akosi dlhšie v porovnaní s prvým, tak ste podľahli takzvanému ODDBALL EFEKTU, ktorý má veľmi veľké využitie v psychológii ako aj pri diagnostike rôznych duševných chorôb. Jediný rozdiel je vtom, akú dávku pozornosti ste venovali ku každému obrázku.

(V prípade, že sa nechcete otravovať s menením vašej terajšej obľúbenej plochy a chcete sa presvedčiť o tomto efekte, pozrite si toto video).

       https://www.youtube.com/watch?v=ub1EJ0zoYKM

Takže, zhrňme si to. Väčšia sústredenosť, nové skúsenosti, silné zážitky, emócie - to všetko je zodpovedné za natiahnutie našich individálne bežiacich hodín.

Na záver si dovolím ešte spomenúť pár účinných tipov, ako aspoň zdanlivo predĺžiť svoj každý deň. 

  1.   Neprestávajte sa učiť

        Pravidelným učením (či už čítaním, skúšaním nových aktivít alebo pravidelným návštevovaním kurzov) udržujeme náš mozog v pozore a    navyše sa staneme "vlastníkmi" prostriedkov na spomalenie času.  

 2.    Navštevujte nové miesta

 

 3.    Zozanmujte sa s novými ľudmi

 

 4.    Vyskúšajte niečo nové

 

 5.    Buďte spontánny a nechávajte sa prekvapiť