A. Lutonského 716/11, Liptovský Mikuláš 031 01, SR
0911 803 335   

Obloha

Obloha

Typy oblakov

Oblaky vznikajú kondenzáciou (skvapalňovaním) vodných pár na kondenzačných jadrách - pevných čiastočkách v atmosfére, tvorených pôdnym, sopečným a kozmickým prachom a časticami morskej soli. S rastúcou výškou ubúda vodných pár aj kondenzačných jadier, preto sa oblaky formujú najmä v dolných vrstvách atmosféry. Podľa vzniku a tvarov rozoznávame niekoľko typov oblakov.

 

Vysoké:

1Cirus (riasa) – biely, rozťahaný

2 Cirokumulus (riasová kopa) – biely, takmer priesvitný

3 Cirostratus (riasový vrstvový) – biely až sivý, vrstevnatý

Stredné:

4 Altokumulus (vyvýšená kopa) – biely alebo sivý, mierne kopovitý

5 Altostratus (vysoký vrstvový) – biely alebo sivý, vrstevnatý

Nízke:

6 Stratokumulus (vrstvová kopa) – biely kopovitý, pri peknom počasí

7 Stratus (vrstvový) – nízky, väčšinou tmavý, prináša dážď alebo sneženie

8 Nimbosratus (dažďový vrstvový)  - tmavý, vrstevnatý, prináša dážď alebo sneženie

9 Kumulus (kopa) – samostatný oblak s tmavou spodnou a svetlou vrchnou stranou, zvykne prinášať dážď

10 Kumulonimbus (búrkový mrak) – tmavý, stĺpovitý, vysoký, prináša búrku

Fronty

Rozhranie medzi dvomi vzduchovými hmotami s rôznymi fyzikálnymi vlastnosťami (teplota, vlhkosť) sa nazýva front.

Na rozhraní rovníkového a tropického vzduchu je tropický front, na rozhraní medzi vzduchom miernych šírok a tropickým vzduchom je polárny front a na rozhraní medzi polárnym a arktickým (alebo antarktickým) vzduchom je arktický (alebo antarktický) front. Kde sa prudko striedajú rozdielne vzduchové hmoty vzniká zvlnený front. Prechod frontu sprevádza zmena počasia a zrážková činnosť.

Teplý front vzniká tam, kde sa ľahší a teplejší vzduch vysúva na frontálnej ploche nad studený vzduch.

Studený front vzniká, keď ťažší a chladnejší vzduch preniká pod teplý avzduch a ten vystupuje hore. Môžu tak vznikať oblaky typu kumulonimbus, sprevádzané intenzívnymi zrážkami.

Zrážky

Zrážky sa nevyskytujú na zemskom povrchu rovnomerne. Najviac ich je v oblasti, kde sa vyskytujú monzúny (ak neviete čo to je, tak napíšte do komentáru à vysvetlím), v ekvatoriálnom pásme a na západných pobrežiach kontinentov v oblasti západných vetrov mierneho pásma.

Púšte sa rozprestierajú v oblastiach, kde padá málo zrážok. Je to najmä tam, kde vanú  pasáty a v polohách za vysokými pohoriami, ktoré zadržiavajú  vetry, prinášajúce zrážky (napr. Austrália). Zrážok ubúda aj s rastúcou vzdialenosťou mora.

Dúfam, že sa vám článok páčil. 

Na koniec ešte pridávam mnou vytvorenú mapu s oblasťami, kde je ročne menej ako 200 mm zrážok. 

 

b2ap3_thumbnail_1images.jpg

Ohodnoťte tento článok:
Elektrina
Zaujímavosti o ľuďoch a zvieratách (part 3)

Súvisiace články

 

Účet blogera


Najaktívnejší blogeri

  • Patrik Hyll
    5 625 Bodov
  • Ulrich
    4 881 Bodov
  • Lukáš Janáčik
    4 647 Bodov
  • Janko
    1 676 Bodov
  • Dodo Farkaš
    1 174 Bodov
  • Martin Majtán
    693 Bodov
  • Natália Andrašková
    457 Bodov
  • Michal Chovanec
    455 Bodov
  • Adam Hančák
    353 Bodov
  • Lenka Baranovičová
    341 Bodov
 

Najčítanejšie články

Patrik Hyll
08. marec 2015
Biológia
V dnešnom blogu Vám ukážem že zvieratá nie sú len roztomilé, ale niektoré druhy aj poriadne škaredé. Matka príroda sa naozaj vyhrala do sýtosti, niektorých obdarovala priam neuveriteľnou roztomilosťou...
Hodnotiť:
32979 x čítané
Lenka Baranovičová
05. marec 2015
Biológia
Asi každý má rád motýle, aj ja. Ale mám medzi nimi pár obľúbených druhov, ktoré sú niečím výnimočné v porovnaní s ostatnými. Dnes by som vám chcela povedať o šiestich z nich....
Hodnotiť:
26298 x čítané
Prochy
11. október 2014
Prečo je to tak
Keď hodíme kameň do jazera, okamžite začne klesať na dno. Drievko pláva na hladine. Niektoré veci sa potopia, iné sa len zľahka ponoria. Od čoho to závisí?...
Hodnotiť:
25973 x čítané