A. Lutonského 716/11, Liptovský Mikuláš 031 01, SR
0911 803 335   

Informačno- technicko- historicko- vedecké ...

Budem písať o informatike, vede a technike a čosi z histórie a skúsim aj nejaké pokusy. Vedemosti nečerpám z wikipedie, alebo referatov, ale z odborných kníh z viacerých zdrojov, kde viem že sú zdroje poctivé a pravdivé. Dúfam že Vás zaujmem.

Dejiny hudby- Slovensky skladatelia

SLOVENSKÍ SKLADATELIA
 
 
Ján Levoslav Bella (1843 – 1936)
Predstaviteľ slovenského romantizmu, osvojil základy hry na klavíri, organe, generálneho basu, ale
aj  hry na viacerých sláčikových a  dychových nástrojoch, skladby a dirigovania, št udoval teológiu
na viedenskej  univerzite,  študoval  hudbu  u Simona  Sechtera  a  u  dvorného kapelníka  Gottfrieda
Preyera.  Pôsobil  v Banskej  Bystrici,  ako  mestský  hudobný  riaditeľ  v  Kremnici  a  organizátor
hudobného  života,  bol  kantor  v  sedmohradskej  Sibini,  kde  vyučoval  hudbu  na reálke,  dirigoval
miestny hudobný spolok a Spevokol Hermania. Po skončení 1. svetovej vojny presídlil do Viedne,
neskôr sa vrátil na Slovensko a žil v Bratislave
Dielo:
–    opera Wieland der Schmied (Kováč Wieland) – chcel ju písať ako 1.slovenskú národnú
operu, ale námet aj text slovenské neboli, preto sa ňou nestala
–    Jaroslav a Laura dramatická báseň pre tenor a orchester (javiskové dielo)
 
–    diela pre symfonický orchester:
 
 
 
 
 
 
–    skladby pre sólový hlas a orchester
 
Symfónia h mol
Koncertná predohra Es dur
Osud a ideál – symfonická báseň
Koncertná skladba v uhorskom štýle
 
–    skladby pre spev, zbor a orchester:   Svadba Jánošíka – kantáta
Divný zbojník pre sóla, zbory a orchester
Missa pro die Dominica (Es dur) pre sóla, zbor a
orchester
–    skladby pre zbor a orchester: Te Deum pre miešaný zbor a orchester
Veni sancte pre miešaný zbor a sláčiky
Ave Maria pre miešaný zbor a orchester
–    skladby pre organ, klavír, komorná hudba, sláčikové kvartetá: Dumky pre husle a klavír
–    piesne pre sólový hlas s klavírom: Matka nad kolískou pre soprán a klavír
–    úpravy folklórnych piesní:    Slovenské štvorspevy, I. zošit
Slovenské štvorspevy, II. zošit
Deväť slovenských národných piesní pre miešaný zbor
Štyri slovenské národné piesne
–    skladby pre miešaný zbor, mužský zbor, ženský zbor
 
 
 
Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937)
Pôsobil  ako  pedagóg  na rôznych  miestach:  v Piliši  (Maďarsko),  v Ostrej  Lúke,  vo Zvolenskej
Slatine,  v Padivej  (Juhoslávia),  od roku  1907 žil  v Banskej Bystrici,  kde  pôsobil na evanjelickej
škole,  absolvoval  Hudobnú  akadémiu  v Budapešti,  od roku  1921  pôsobil  na Učiteľskom  ústave
v Banskej Bystrici, tiež ako zbormajster, organista a dirigent.
Dielo:
–    opera Detvan op. 64, libreto: E. B. Lukáč podľa A. Sládkoviča
–    Pod Poľanou op. 109 – ľudová hudobno-spevná scéna
–    pre symfonický orchester: Z mojej mladosti op. 56
–    pre klavír: Lístky do pamätníka op. 44
     Pestré lístky op. 54
–    skladby pre organ, koromné diela
–    vokálno-inštrumentálne skladby
 
–    skladby pre sólový hlas a klavír:
 
Svrčok a svätojánska muška op. 9
Sny op. 8
Po poliach a lúkach op. 53, dva zošity
Túžby op. 76
Slniečko zapadlo op. 82
Mati moja! op. 85
Blška úprava melódie M. Schneidera-Trnavského
Jesenné piesne op. 95
 
–    úpravy folklórnych piesní:    Slovenské ľudové piesne (Veľká Slatina) 5 zošitov
Slovenský zborník
Tisíc slovenských ľudových piesní 10 zväzkov
Poľné kvietky
Zbojnícke piesne
–    zborové skladby: Hojže, Bože…
     Hej, Slováci!
     Miešané zbory op. 60
     Zborník pre stredné školy a učiteľské ústavy op. 73, 3 zošity
–    hudba pre rozhlas: Bačov žart op. 104
 
 
Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 – 1958)
Študoval  na konzervatóriu  v Budapešti  (kompozícia),  na konzervatórium  vo Viedni  (kompozícia),
v Prahe (organ a kompozícia). Do smrti pôsobil ako regenschóri v Katedrále sv. Mikuláša v Trnave,
 
 
 
tiež sa venoval koncertnej a osvetovej činnosti a bol inšpektorom hudobných škôl. V roku 1956 mu
bol udelený titul národný umelec.
Dielo:
–    Bellarosa – opereta
–    Piesne z Kokavy pre orchester
–    pre symfonický orchester:    Dumka a tanec
Pribinov sľub op. 68
Symfónia e mol „Spomienková“
Slovenská suita
–    pre komorný orchester: Čardáš budzogáň
–    skladby pre klavír:     Jánošík
Okolo mlyna
Slovenská sonatína op. 75
Lístok do pamätníka
–    skladby pre organ
–    komorné diela, sláčikové kvartetá
 
–    sólový hlas s klavírom:
 
Pôvodné slovenské piesne na texty S. H. Vajanský,
  1. R. Štefánik
Sbierka slovenských ľudových piesní
Slzy a úsmevy na texty J. Jesenský, I. Krasko, S. H. Vajanský,
  1. Roy
Zo srdca
Za Hviezdoslavom
Nad kolískou
Sbierka slovenských národných piesní 5 zošitov
Ore Janík, ore
Zaleť sokol
Keby som bol vtáčkom
Sobotienka ide
Ej, točí sa mi, točí
Ej, zalužické poľo
 
–    zborové skladby:
 
Lamentácie Proroka Jeremiáša
  1. Venec slovenských národných piesní
Teba, Boha chválime
 
 
 
Otče náš op. 59
Išiel Macek
Mládencom vínečko
A ty dievča
Štidiri, štidiri
Ten vaďovský kostelíček
Ej, pred hostincom
V zelenom háji
–    skladby pre mužský zbor, pre ženská zbor, detský zbor
–    okolo 600 piesni pre JKS
 
 
Mikuláš Moyzes (1872 – 1944)
Pôsobil ako organista a učiteľ v Maďarsku, po návrate na Slovensko ako pedagóg na Učiteľskom
ústave  v Kláštore  pod Znievom  a  ako  pedagóg  na dievčenskom  učiteľskom  ústave  v Prešove,
od 1918 ako riadny profesor  hudby a spevu na základe  aprobácie  Maďarskej kráľovskej akadémii
v Budapešti.
Dielo:
 
–    javiskové:
 
Lesná panna
Čertova rieka
 
–    pre symfonický orchester:    Naše Slovensko predohra
  1. suita pre veľký orchester
Malá vrchovská symfónia
 
–    pre komorný orchester:
 
 
–    skladby pre klavír a organ
 
  1. suita pre malý orchester
Šarišský pochod
 
–    sláčikové kvartetá, dychové kvinteto
–    inštruktívne diela:     Škola na organ
Školský spevníček pre slovenské materské a ľudové školy
(jednohlas až trojhlas)
Malá škola spevu, I. diel, sošit 1-3 (pre 1.-4. ročník ľudových škôl)
Našim deťom
Klavírna škola pre vyučovanie začiatočníkov I., II.
Našej mládeži. 12 klavírnych skladieb
 
–    úpravy ľudových piesní:
 
Tri piesne
Veniec slovenských národných piesní
 
 
 
Deväť šarišských ľudových piesní
Národné spievanky. Sbierka miešaných sborov
–    skladby pre zbor miešaný, mužský, ženský, detský
 
 
 
 
Alexander Moyzes (1906 – 1984)
základy modernej symfonickej hudby, bol umeleckým riaditeľom SĽUKu. Považuje sa za „otca“
slovenských skladateľov. Jeho žiakmi  sú napr. Vašo Patejdl, Pavol  Krška, Peter Breiner, Ladislav
Burlas a mnohí ďalší.
Dielo:
Jeho tvorba je rozsiahla, obsahuje všetky žánre, dominuje orchestrálna a zborová tvorba.
–    12 symfónií
–    orchestrálna suita Dolu Váhom
–    orchestrálne predohry: Nikola Šuhaj
  Jánošíkovi chlapci
–    Musica Istropolitana pre orchester
–    opera Udatný kráľ – jeho jediná opera, hráva sa ako rozhlasová opera
–    cykly piesní:   Hudbou žene
O láske
Spievajú, hrajú, tancujú
–    zbory: Trávnice
–    komorná hudba pre klavír
 
 
Ján Cikker (1911 – 1989)
Slovenský skladateľ, zakladateľ slovenskej národnej hudby. Narodil sa v Banskej Bystrici, pôsobil
ako profesor na VŠMU v Bratislave, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Patrí
k  najväčším  majstrom  opernej  tvorby  20.  storočia.  Za  celoživotné  a  humanistické  dielo  bol
vyznamenaný cenou UNESCO.
Dielo:
Jeho tvorba obsahuje takmer všetky hudobné žánre.
–    inštrumentálne skladby: trilógia symfonických básní O živote
    Dramatická fantázia
    Symfónia 1945
–    komorná hudba: Tatranské potoky pre klavír
 
 
 
–    hudba k filmom: Vlčie diery
    Svetlo a tieň
–    hudba k divadelným hrám, skladby pre súbory SĽUK a Lúčnica
–    opery:  Juro Jánošík
Beg Bajazid
Vzkriesenie
Hra o láske a smrti
 
 
EUGEN SUCHOŇ (1908 – 1993)
Základné hudobné skúsenosti získal v domácom prostredí, navštevoval Hudobnú školu v Bratislave
(klavír), neskôr Hudobnú a dramatickú  akadémiu  v Bratislave (kompozícia a  klavír, dirigovanie),
kompozíciu  na majstrovskej  škole  pražského  Konzervatória  (Vítězslav  Novák).  Bol  profesorom
teoretických  predmetov  a  od  1948  na Hudobnej  a  dramatickej  akadémii  v Bratislave  (1941
poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave). Tiež bol profesorom a vedúcim
Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, prednášal hudobnú vedu a
výchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Za svoj život a dielo získal Eugen Suchoň
mnoho významných ocenení.
Dielo:
–     opery:  Krútňava, podľa predlohy Mila Urbana, je to 1. slovenská národná opera
Svätopluk
–     opereta: On a jeho sestra
–     balet: Angelika
–     skladby pre orchester: Malá suita s passacagliou op. 3
–     skladby pre symfonický orchester:   Baladická suita op. 9 pre veľký orchester
Horalská suita
Metamorfózy päť variácií na vlastné témy pre veľký
symfonický orchester
Symfonietta rustica pre veľký orchester
–     skladby pre komorný orchester
–     skladby pre hlas a orchester:  Nox et solitudo op.4 na básne Ivana Kraska
Ad astra op.16 piesňový cyklus, na text Š. Žáry
Žalm zeme podkarpatskej op. 12 pre tenor, miešaný zbor a
veľký orchester
–     Keď sa vlci zišli pre detský zbor a sláčikový orchester
–     Burleska pre husle a orchester op. 7
 
 
 
–     Fantázia pre husle a orchester op. 7
–     Rapsodická suita op. 20 pre klavír a orchester
–     Kaleidoskop (Evoluzioni armoniche)
–     Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčikové a bicie nástroje
–     Obrázky zo Slovenska - šesť cyklov skladieb pre klavír alebo rôzne súbory
–     skladby pre klavír:    Listy do pamätníka
Suita č. 1
Pierott a Colombína
Malá suita s passacagliou op. 3
–     skladby pre organ
     Rapsodická suita op. 20 pre dva klavíry
–     komorná hudby: sláčikové kvartetá, dychové kvinteto
–     Svätá Alžbeta melodráma pre spev a klavír
–     úpravy folklóru: Slovenské ľudové piesne pre miešaný zbor, sólo tenor a malý orchester
Spievanky
Varila myšička kašičku hudba k obrázkom Ľ. Fullu na texty detských
   riekaniek pre detských sólistov, detský zbor a orchester
 
–     zborové skladby:
 
 
–     teoretické diela:
 
Aká si mi krásna
O horách op. 8 cyklus mužských zborov
Všeobecná náuka o hudbe, vysokoškolské skriptá
Náuka o harmónii I., II. vysokoškolské učebné texty
Teória kontrapunktu, vysokoškolské skriptá
Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk
 
–     hudba k filmu: Boj sa skončí zajtra
 
 
Ostatní slovenskí skladatelia
 
 
NEŽIJÚCI
Andrej Očenáš (1911 – 1995)
študoval u A. Moyzesa
 
 
Tibor Frešo (1918 – 1987)
študoval u A. Moyzesa
 
 
 
Ivan Hrušovský (1927 – 2001)
študoval na Hudobnej škole v Žiline (dnešné konzervatórium), žiak A. Moyzesa
 
 
Šimon Jurovský (1912 – 1963)
študoval u A. Moyzesa
hudba pre divadlo, hudba k filmom (Posledná bosorka, Varúj...!, Zemianská česť), úpravy folklóru
 
 
Dezider Kardoš (1914 – 1991)
studoval u A. Moyzesa
hudba pre rozhlas, hudba k filmom, zbory, symfonické diela
Tadeáš Salva (1937 – 1995)
študoval na Konzervatóriu v Žiline klavír, akordeón, violončelo, neskôr kompozíciu na VŠMU u A.
Moyzesa a J. Cikkera
 
 
Ilja Zeljenka (1932 – 2007)
študoval u J. Cikkera
Musica slovaca pre komorný orchester na ľudové motívy z Čičmian a Dolného Vadičova
 
 
Svetozár Stračina (1940 – 1996)
najmä hudba k filmom a divadelným hrám, úpravy folklóru
 
 
Tibor Andrašovan (1917 – 2001)
študoval u E. Suchoň, umelecký riaditeľ SĽUKu
hudba k filmom (Drevená dedina, Statočný zlodej, Rok na dedine, Jánošík....)
 
 
ŽIJÚCI
Ladislav Burlas (1927)
študoval u A. Moyzesa, v súčasnosti vyučuje na Akadémií umení v Banskej Bystrici
 
 
Juraj Hatrík (1941)
študoval u A. Moyzesa, profesor skladby na VŠMU v Bratislave
inštruknívne skladby pre deti – Krajinou šťastného princ, Medzi Trpaslúšikmi
 
 
 
Igor Bázlik (1941)
štúdoval u A. Očenáša
hudba pre divadlo, rozhlas, film
 
 
Igor Dibák (1947)
študoval u J. Cikkera, v súčasnosti vyučuje na Akadémií umení v Banskej Bystrici
 
 
Pavol Krška (1949)
študoval u A. Moyzesa, vyučoval na Konzervatóriu v Žiline
 
 
Vladimír Godár (1956)
hudba k filmom
 
 
Peter Breiner (1958)
študoval u A. Moyzesa, pôsobí v Kanade a USA, spolupracuje so Štátnym komorným orchestrom
Žilina
Concerto grosso 1 – 4 pre orchester, Beatles concerto grosso 1 – 4 pre sólo nástroj a orchester
 
 
Marek Piaček (1972), Lukáš Borzík (1979)
Ohodnoťte tento článok:
Stara Bystrica a jej orloj
Dejiny hudby- hudba v 20. storočí

Súvisiace články

 

Účet blogera


Najaktívnejší blogeri

  • Patrik Hyll
    5 625 Bodov
  • Ulrich
    4 881 Bodov
  • Lukáš Janáčik
    4 647 Bodov
  • Janko
    1 676 Bodov
  • Dodo Farkaš
    1 174 Bodov
  • Martin Majtán
    693 Bodov
  • Natália Andrašková
    457 Bodov
  • Michal Chovanec
    455 Bodov
  • Adam Hančák
    353 Bodov
  • Lenka Baranovičová
    341 Bodov
 

Najčítanejšie články

Patrik Hyll
08. marec 2015
Biológia
V dnešnom blogu Vám ukážem že zvieratá nie sú len roztomilé, ale niektoré druhy aj poriadne škaredé. Matka príroda sa naozaj vyhrala do sýtosti, niektorých obdarovala priam neuveriteľnou roztomilosťou...
Hodnotiť:
32993 x čítané
Lenka Baranovičová
05. marec 2015
Biológia
Asi každý má rád motýle, aj ja. Ale mám medzi nimi pár obľúbených druhov, ktoré sú niečím výnimočné v porovnaní s ostatnými. Dnes by som vám chcela povedať o šiestich z nich....
Hodnotiť:
26301 x čítané
Prochy
11. október 2014
Prečo je to tak
Keď hodíme kameň do jazera, okamžite začne klesať na dno. Drievko pláva na hladine. Niektoré veci sa potopia, iné sa len zľahka ponoria. Od čoho to závisí?...
Hodnotiť:
25980 x čítané